Čierne diery publikujú reportáže a výskumy architektúry vo forme autorských kníh. Prvá kniha o ceste za priemyselnými pamiatkami naprieč Slovenskom sa stala nezávislým bestsellerom a inšpiráciou pre rozvoj cestovného ruchu. Získala Národnú cenu za dizajn v roku 2020 aj Cenu Nadácie Tatra banky za umenie v roku 2019. Združenie odvtedy pokračuje vo vydavateľskej činnosti aj s ďalšími autormi. Vždy s vlastnou víziou a dizajnom, od tvorby písma, cez tlač až po distribúciu.

Aktivizmus Čiernych dier sprevádza tvorba grafík na vlastnom risografickom stroji. Čiernym dieram sa podarilo nadchnúť Slovensko naprieč generáciami a v krátkom čase sa stali rešpektovanou autoritou, podporujúcou kultúrne dedičstvo, umenie, zberateľstvo a druhotne aj kultiváciu vkusu. Od roku 2015 sa do série grafík zapojilo viac než 75 autoriek a autorov z prostredia výtvarného umenia, ilustrácie a grafického dizajnu. Tisíce zberateľov umožnili združeniu finančne sa angažovať v oblasti kultúry a charitatívnej práce. V roku 2020 získala do zbierky celú sériu grafík Slovenská národná galéria. Esej o Čiernych dierach od teoretičky umenia Niny Gažovičovej.

Prienikom medzi knižnou a výtvarnou tvorbou Čiernych dier sa stali knihy zviazané z grafických listov. Prvou bola Stratená Bratislava s tridsiatimi ilustráciami Daniely Olejníkovej o zanikajúcich alebo meniacich sa priemyselných pamiatkach v Bratislave. Kniha bola vytlačená v náklade 850 kusov na risografoch v ateliéri Čiernych dier v Novej Cvernovke a ručne zviazaná japonskou väzbou v Knihviazačstve J+D. Autor tlače, dizajnu a písma Michal Tornyai získal v roku 2020 Národnú cenu za dizajn.

Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná, od storočných tovární, cez chátrajúce kúpele až po ikony modernej architektúry. Ich fotografie a príbehy si našli desaťtisíce čitateľov a stali sa motiváciou pre návštevu alebo oživenie pamiatok v rôznych kútoch Slovenska. Od roku 2021 prechádza databáza Čiernych dier pod jednotný portál architektúry 20. storočia Slovenskej akadémie vied.www.register-architektury.sk

Pre zvýšenie povedomia o stopách priemyselného dedičstva vydávajú Čierne diery Mapy technických pamiatok v krajských mestách Slovenska. Každá z máp obsahuje ilustrácie, texty a polohy objektov. Vizuál od Ondreja Gavaldu bol v roku 2018 ocenený Národnou cenou za dizajn. Okrem máp pamiatok vydáva združenie aj mapy železníc, inšpirované modernistickými mapami metra New Yorku a Londýna. Voľnočasový projekt dizajnéra Ondreja Jóba sa dostal až na steny rýchlikov.

Čierne diery si prenajali časť schátraného kaštieľa Coburgovcov v Jelšave, aby ju oživili na zážitkové ubytovanie. Projekt je realizovaný bezzásahovou formou ako gesto, že ruinu je možné obnoviť, aj keď práve nie je k dispozícii miliónový rozpočet. Prepadnuté časti pamiatky boli spojené lávkami. Dreveno-sklenené ubytovacie bunky navrhli architekti 2021 a banskoštiavnická Dielňa Haus. Osvetlenie je projektom štúdia LightLab. Návšteva bude k dispozícii na rezerváciu zadarmo alebo za dobrovoľný príspevok. Projekt je financovaný z činnosti Čiernych dier bez komerčných partnerov.

Dom umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch od architekta Ferdinanda Milučkého sa na podnet iniciovaný združením Čierne diery stane národnou kultúrnou pamiatkou. Je to dôležité rozhodnutie v prospech neskorej moderny na Slovensku. Čierne diery pripravujú v Dome umenia aj ďalšie rozvojové aktivity, v spolupráci s architektmi Plural, dizajnérkou Ľubicou Segečovou a manželkou architekta Milučkého, dizajnérkou Júliou Kunovskou.

V rámci rozvoja alternatívneho cestovného ruchu zastrešili Čierne diery projekt Lesnej sauny v Spišskom Hrhove. Saunu navrhli architektky Woven, ktoré za ňu získali Cenu za architektúru CE·ZA·AR v hlasovaní verejnosti v roku 2020. Stavbu postavili pracovníci obecnej firmy Spišského Hrhova, ktorý je známy úspešným príbehom integrácie Rómov. Sauna je obsadená na mesiace dopredu. Je k dispozícii zadarmo alebo za dobrovoľný poplatok, po rezervácii na stránke www.lesnasauna.sk

V pandemickom roku 2020 vyzbierali Čierne diery zhruba 200.000 eur na podporu komunít v oblasti kultúry a charitatívnej práce. Hlavným zdrojom bola tvorba grafík alebo následná dražba diel, ktoré darovali samotní zberatelia. Prispeli ľuďom bez domova, kultúrnym organizáciám alebo ľuďom s rôznymi hendikepmi. Čierne diery získali 27.000 eur na opravu historickej školy pre majstra kyjatických hračiek, 20.000 na novú kotolňu Kultúrneho centra Kláštor v Rožňave, 11.000 eur na aktivity v prospech Liečebného domu Machnáč, 10.000 eur na výskum modernej architektúry na Slovenskej akadémii vied a podobné sumy aj pre množstvo ďalších projektov.

Čierne diery v roku 2020 vydali knihu Sochy Piešťan: Mesto ako galéria, prvú zo série kníh venovaných umeniu vo verejnom priestore. Popri osvetovej činnosti spustil projekt Sochy Piešťan záchranu konkrétnych diel. V Piešťanoch sú nanovo osádzané plastiky od Alexandra Trizuljaka. Prevoz najväčšej z nich s názvom Pocta IX. symfónii Ludwiga van Beethovena financovali priamo Čierne diery. www.sochypiestan.sk

Cena mesta Piešťany (2021)
Slovenská národná galéria (2020)
Národná cena za dizajn (2020)
Cena za architektúru CE·ZA·AR (2020)
Cena Tatra banky za umenie (2019)
Cena prof. Martina Kusého (2019)
Cena časopisu ASB (2019)
Forbes 30 pod 30 (2019)
Národná cena za dizajn (2018)
Cena Most od Rady mládeže (2016)

Kasárne/Kulturpark, Košice (2021)
Nová synagóga, Žilina (2020)
Aukčná spol. SOGA, Bratislava (2020)
Nádvorie, Trnava (2018)
Rada Európskej únie, Brusel (2016)

Knihy Čiernych dier sú vysádzané vlastnými písmami alebo písmami slovenských autoriek a autorov. Pre risografickú publikáciu Stratená Bratislava, ručne zviazanú z grafík Daniely Olejníkovej, navrhol Michal Tornyai geometrický písmový systém Diery, inšpirovaný písmami industriálnej éry. Pre knihu Sochy Piešťan zhotovil bezserifový grotesk Socha.

Čierne diery odkladajú nepodarky a nátlačky grafík na tvorbu nových produktov. Stali sa z nich obálky na upcyklovanú módu študia Bagbet, obálky zinov Železničné vodojemy Slovenska, ocenené Národnou cenou za dizajn v roku 2020, alebo napríklad ručne zviazaná séria šiestich kníh Makula, z ktorých boli tri kusy vydražené individuálne po zhruba 6.000 eur na oživenie kaštieľa v Jelšave.

Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná, od storočných tovární, cez opustené kúpele až po ikony modernej architektúry. Ich knihy si našli tisíce čitateľov, grafiky sa stali fenoménom v zbierke Slovenskej národnej galérie a výťažky z predaja pomohli komunitám v oblasti kultúry a charitatívnej práce. Členmi občianskeho združenia sú: marketér Martin Lipták, novinár Andrej Sarvaš, urbanistka Lívia Gažová, dizajnér Michal Tornyai, architekt Miroslav Beňák a historik Lukáš Patera.

Kontakt: ciernediery@gmail.com

Čierne diery publikujú reportáže a výskumy architektúry vo forme autorských kníh. Prvá kniha o ceste za priemyselnými pamiatkami naprieč Slovenskom sa stala nezávislým bestsellerom a inšpiráciou pre rozvoj cestovného ruchu. Získala Národnú cenu za dizajn v roku 2020 aj Cenu Nadácie Tatra banky za umenie v roku 2019. Združenie odvtedy pokračuje vo vydavateľskej činnosti aj s ďalšími autormi. Vždy s vlastnou víziou a dizajnom, od tvorby písma, cez tlač až po distribúciu.

Aktivizmus Čiernych dier sprevádza tvorba grafík na vlastnom risografickom stroji. Čiernym dieram sa podarilo nadchnúť Slovensko naprieč generáciami a v krátkom čase sa stali rešpektovanou autoritou, podporujúcou kultúrne dedičstvo, umenie, zberateľstvo a druhotne aj kultiváciu vkusu. Od roku 2015 sa do série grafík zapojilo viac než 75 autoriek a autorov z prostredia výtvarného umenia, ilustrácie a grafického dizajnu. Tisíce zberateľov umožnili združeniu finančne sa angažovať v oblasti kultúry a charitatívnej práce. V roku 2020 získala do zbierky celú sériu grafík Slovenská národná galéria. Esej o Čiernych dierach od teoretičky umenia Niny Gažovičovej.

Prienikom medzi knižnou a výtvarnou tvorbou Čiernych dier sa stali knihy zviazané z grafických listov. Prvou bola Stratená Bratislava s tridsiatimi ilustráciami Daniely Olejníkovej o zanikajúcich alebo meniacich sa priemyselných pamiatkach v Bratislave. Kniha bola vytlačená v náklade 850 kusov na risografoch v ateliéri Čiernych dier v Novej Cvernovke a ručne zviazaná japonskou väzbou v Knihviazačstve J+D. Autor tlače, dizajnu a písma Michal Tornyai získal v roku 2020 Národnú cenu za dizajn.

Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná, od storočných tovární, cez chátrajúce kúpele až po ikony modernej architektúry. Ich fotografie a príbehy si našli desaťtisíce čitateľov a stali sa motiváciou pre návštevu alebo oživenie pamiatok v rôznych kútoch Slovenska. Od roku 2021 prechádza databáza Čiernych dier pod jednotný portál architektúry 20. storočia Slovenskej akadémie vied.www.register-architektury.sk

Pre zvýšenie povedomia o stopách priemyselného dedičstva vydávajú Čierne diery Mapy technických pamiatok v krajských mestách Slovenska. Každá z máp obsahuje ilustrácie, texty a polohy objektov. Vizuál od Ondreja Gavaldu bol v roku 2018 ocenený Národnou cenou za dizajn. Okrem máp pamiatok vydáva združenie aj mapy železníc, inšpirované modernistickými mapami metra New Yorku a Londýna. Voľnočasový projekt dizajnéra Ondreja Jóba sa dostal až na steny rýchlikov.

Čierne diery si prenajali časť schátraného kaštieľa Coburgovcov v Jelšave, aby ju oživili na zážitkové ubytovanie. Projekt je realizovaný bezzásahovou formou ako gesto, že ruinu je možné obnoviť, aj keď práve nie je k dispozícii miliónový rozpočet. Prepadnuté časti pamiatky boli spojené lávkami. Dreveno-sklenené ubytovacie bunky navrhli architekti 2021 a banskoštiavnická Dielňa Haus. Osvetlenie je projektom štúdia LightLab. Návšteva bude k dispozícii na rezerváciu zadarmo alebo za dobrovoľný príspevok. Projekt je financovaný z činnosti Čiernych dier bez komerčných partnerov.

Dom umenia Slovenskej filharmónie v Piešťanoch od architekta Ferdinanda Milučkého sa na podnet iniciovaný združením Čierne diery stane národnou kultúrnou pamiatkou. Je to dôležité rozhodnutie v prospech neskorej moderny na Slovensku. Čierne diery pripravujú v Dome umenia aj ďalšie rozvojové aktivity, v spolupráci s architektmi Plural, dizajnérkou Ľubicou Segečovou a manželkou architekta Milučkého, dizajnérkou Júliou Kunovskou.

V rámci rozvoja alternatívneho cestovného ruchu zastrešili Čierne diery projekt Lesnej sauny v Spišskom Hrhove. Saunu navrhli architektky Woven, ktoré za ňu získali Cenu za architektúru CE·ZA·AR v hlasovaní verejnosti v roku 2020. Stavbu postavili pracovníci obecnej firmy Spišského Hrhova, ktorý je známy úspešným príbehom integrácie Rómov. Sauna je obsadená na mesiace dopredu. Je k dispozícii zadarmo alebo za dobrovoľný poplatok, po rezervácii na stránke www.lesnasauna.sk

V pandemickom roku 2020 vyzbierali Čierne diery zhruba 200.000 eur na podporu komunít v oblasti kultúry a charitatívnej práce. Hlavným zdrojom bola tvorba grafík alebo následná dražba diel, ktoré darovali samotní zberatelia. Prispeli ľuďom bez domova, kultúrnym organizáciám alebo ľuďom s rôznymi hendikepmi. Čierne diery získali 27.000 eur na opravu historickej školy pre majstra kyjatických hračiek, 20.000 na novú kotolňu Kultúrneho centra Kláštor v Rožňave, 11.000 eur na aktivity v prospech Liečebného domu Machnáč, 10.000 eur na výskum modernej architektúry na Slovenskej akadémii vied a podobné sumy aj pre množstvo ďalších projektov.

Čierne diery v roku 2020 vydali knihu Sochy Piešťan: Mesto ako galéria, prvú zo série kníh venovaných umeniu vo verejnom priestore. Popri osvetovej činnosti spustil projekt Sochy Piešťan záchranu konkrétnych diel. V Piešťanoch sú nanovo osádzané plastiky od Alexandra Trizuljaka. Prevoz najväčšej z nich s názvom Pocta IX. symfónii Ludwiga van Beethovena financovali priamo Čierne diery. www.sochypiestan.sk

Cena mesta Piešťany (2021)
Slovenská národná galéria (2020)
Národná cena za dizajn (2020)
Cena za architektúru CE·ZA·AR (2020)
Cena Tatra banky za umenie (2019)
Cena prof. Martina Kusého (2019)
Cena časopisu ASB (2019)
Forbes 30 pod 30 (2019)
Národná cena za dizajn (2018)
Cena Most od Rady mládeže (2016)

Kasárne/Kulturpark, Košice (2021)
Nová synagóga, Žilina (2020)
Aukčná spol. SOGA, Bratislava (2020)
Nádvorie, Trnava (2018)
Rada Európskej únie, Brusel (2016)

Knihy Čiernych dier sú vysádzané vlastnými písmami alebo písmami slovenských autoriek a autorov. Pre risografickú publikáciu Stratená Bratislava, ručne zviazanú z grafík Daniely Olejníkovej, navrhol Michal Tornyai geometrický písmový systém Diery, inšpirovaný písmami industriálnej éry. Pre knihu Sochy Piešťan zhotovil bezserifový grotesk Socha.

Čierne diery odkladajú nepodarky a nátlačky grafík na tvorbu nových produktov. Stali sa z nich obálky na upcyklovanú módu študia Bagbet, obálky zinov Železničné vodojemy Slovenska, ocenené Národnou cenou za dizajn v roku 2020, alebo napríklad ručne zviazaná séria šiestich kníh Makula, z ktorých boli tri kusy vydražené individuálne po zhruba 6.000 eur na oživenie kaštieľa v Jelšave.

Čierne diery

Historické knihy

Fenomén grafík

Risografické knihy

Príbehy architektúry

Mapy pamiatok

Kaštieľ Jelšava

Dom umenia

Lesná sauna

Finančná podpora

Sochy

Ocenenia

Výstavy

Písmo

Recyklácia

Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná, od storočných tovární, cez opustené kúpele až po ikony modernej architektúry. Ich knihy si našli tisíce čitateľov, grafiky sa stali fenoménom v zbierke Slovenskej národnej galérie a výťažky z predaja pomohli komunitám v oblasti kultúry a charitatívnej práce. Členmi občianskeho združenia sú: marketér Martin Lipták, novinár Andrej Sarvaš, urbanistka Lívia Gažová, dizajnér Michal Tornyai, architekt Miroslav Beňák a historik Lukáš Patera.

Kontakt: ciernediery@gmail.com