Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Židovský cintorín v Jelšave

19. storočie
chátra

Židovský cintorín v Jelšave nie je vo svojej podstate odlišný od iných na našom území, ani ničím unikátny. No je tu niekoľko okolností, ktoré toto miesto robia predsa len zvláštne.

Kopec Hradovisko nad Jelšavou, to je množstvo histórie a bizarných okolností. Dnes aj nezaujatého okoloidúceho upúta jeho červený nádych a vyprahnutá scenéria.

Veľká umelo vytvorená halda? Nie. Aj keď to tak v súčasnosti ani náhodou nevyzerá, Hradovisko býval husto zalesnený kopec. No priemysel v bezprostrednom okolí už dávnejšie spôsobil úplné odlesnenie.

Z jednej strany sa totiž nachádzajú rozsiahle Magnezitové závody s tentokrát už skutočnými haldami, z druhej veľké odkalisko. Nezdravý kopec ohrozuje zosuvmi domy pri hlavnom ťahu cez Jelšavu.

Nestabilita a nezáujem si vyžiadali aj obeť v podobne zničeného menšieho starého židovského cintorína, ktorý takisto našiel svoje miesto na tomto kopci. Podobne ako neďaleký stále využívaný mestský cintorín.

Väčšina z troch desiatok hrobov neodolala, náhrobné kamene ležia v tráve alebo v červenej pôde. Z oplotenia nezostalo takmer nič. Kedysi tu pochovali 31 ľudí, najstarší záznam pochádza z roku 1827.

Len o pár metrov ďalej sa začína motokrosová dráha – jeden z nápadov, ako využiť mŕtve holé územie. Mesačnú krajinu sa mesto dnes snaží premeniť a zalesniť, no proces bude ešte veľmi dlhý.

To všetko sa deje na mieste, kde už niekedy na prelome 12. a 13. storočia stál prvý jelšavský drevený hrad. Nie nadlho, listina z roku 1299 ho spomína ako spustnutý. Zaznamenaný je ako Castrum de Illswa, jeho dokladom sú mohutné valy a priekopy.

Výskum v roku 1983 odhalil základové murivá apsidy a víťazného oblúka, ale aj pozostatky menzy v apside, a preto sa začala túto stavba interpretovať v súvislostiach s existenciou kláštora v 15. storočí v Jelšave. Najnovší výskum však existenciu kláštora v stredovekej Jelšave vyvrátil.

V polovici 15. storočia sa kopci usadili bratríci a vybudovali si tu pevnosť s využitím starších valov. Nestála dlho, jej koniec prišiel s porážkou bratríkov na Gemeri.

Samo Tomášik o ňom v roku 1872 písal, že “teraz už na tomto hradovisku len mládež jelšavská vydržiava každú jar svoj majáles a tancuje v bývalej ohrade, pod ňou je rozložený mestský cmiter, tak, že sa môže riecť: veselosť i smútok, život a smrť sa tu na blízku, sotva na krok jedno od druhého.”

Zdroje • apsida.sk • virtualnycintorin.sk • Korzár • TASR

Pridaj komentár