Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce

1932 - 1936
v prevádzke

Váh kedysi tiekol cez Považie vo viacerých korytách, vytváral ostrovy a jeho veľkosť a smer sa každý rok menili.

Tento fakt prinášal problémy pri určovaní chotárnej hranice, no rieka najmä ohrozovala ľudí povodňami, ktoré si vyžiadali mnohé obete. Už od stredoveku sa presúvali cesty, dediny i mestá čo najviac k okolitým horám.

Nárast priemyslu nastal na konci 19. storočia. Výstavba železnice, cementárne v Ladcoch či sklárne v Lednických Rovniach priniesli nové možnosti i nových významnejších odoberateľov elektrickej energie.

Kopalo sa ručne

O regulácii Váhu sa začalo hovoriť na konci 20. rokov minulého storočia. No už nielen z dôvodu vylievania sa z koryta, ale aj pre energetické využitie. Malé elektrárne predbežne plánovali v Ladcoch, v Ilave a v Dubnici nad Váhom a do budúcnosti sa počítalo s ich rozšírením.

Dnes je tento megalomanský projekt známy ako sústava Vážskych kaskád. Jej počiatky datujeme do augusta 1932. Išlo o jednu z najdôležitejších technických stavieb na Slovensku v tomto období.

Väčšinu najdôležitejších prác vykonali ručne – za pomoci lopát a krompáčov. Len občasne pomohli veľmi primitívne bagre, žeriavy a veľké kladivá.

Kanál začali budovať pri obci Dolné Kočkovce neďaleko Púchova. Po obci získal aj názov ako Kočkovský kanál.

Prípravné práce odštartovali hneď v lete roku 1932, keď robotníci začali kopať a budovať hrádze, ktoré mali ochrániť susedné obce Streženice a Horné Kočkovce. Dno kanála je široké až 15 metrov a samotné brehy sú od seba vzdialené na 50 metrov.

Na vykopanie a zabetónovanie takejto plochy bolo potrebných 2000 robotníkov denne, ale o lacnú pracovnú silu nebola vôbec núdza. Nezamestnanosť v čase hospodárskej krízy sa šplhala na rekordnú hranicu.

Pre odvoz veľkého množstva zeminy, skál a štrku vybudovali na mieste budúceho kanála provizórnu železnicu, ktorá nepretržite odvážala materiál.

Najstaršia elektráreň na Váhu

Prvou elektrárňou – hydrocentrálou bolo vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice, ktorého návrh vypracovali architekti Jindřich Merganc a Václav Houdek.

Ide o najstaršiu vodnú elektráreň na rieke Váh, jej stavbu zadali firme Lanna a práce sa začali až v roku 1934. Nechýba ani plťová komora.

Celé dielo pozostávalo zo šesťkilometrového prívodného kanála, ktorý privádzal vodu z Váhu od Dolných Kočkoviec do Ladiec, kde sa prúd vody prostredníctvom dvoch Kaplanových turbín menil na elektrickú energiu. Odtiaľ voda pokračovala ďalej trojkilometrovým odpadovým kanálom.

Keďže Váh so sebou splavuje množstvo drobného štrku a piesku, časom by mohlo ľahko dôjsť k obrusovaniu betónu a poškodeniu stavby. Ako ochranu preto použili vrstvu žulového kameňa.

Prívodný aj odpadový kanál sa po vykopaní do stanovenej hĺbky musel nechať cez zimu odležať, pretože neexistovali nástroje, ktoré by tak veľké množstvo zeminy pomohli utlačiť a zhutniť. Následne sa na vnútorné steny kanála naliala 15 cm hrubá vrstva betónu, po ktorej tečie voda dodnes.

Funkcia aj estetika

Stavba vodného diela priniesla aj niekoľko novátorských vylepšení. Napríklad v Brne navrhli a na modeli vyskúšali nové rozrážače vody, ktoré potom umiestnili tesne pred elektrárňou, aby pomáhali lepšie rozložiť energiu vody.

Architekt Merganec tvoril v moderne funkcionalistickom duchu a dokázal spojiť technicko-inžiniersky základ s kultivovanosťou architektonickej formy.

Vyzdvihnúť môžeme konštruktivistické veže oboch hatí, ako aj budovu strojovne a priľahlého distribučného bloku v Ladcoch.

Do prevádzky sa elektráreň a kanál dostali hneď na jar v roku 1936. Už v novembri 1935 došlo k naplneniu kanála vodou, ale kvôli zime začali s oficiálnou prevádzkou až na ďalší rok. V nasledujúcom období sa kanál neustále predlžoval.

Plánované elektrárne sa ale budovali pomaly. Práce v Ilave dokončovali až počas druhej svetovej vojny, v Dubnici nad Váhom o niečo skôr.

Zdroj • magistra-historia.sk • docomomo

Pridaj komentár