Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Vodáreň v Ľuboticiach

V húštine zalesneného areálu Ľubotíc pri Prešove stojí ukrytá technická pamiatka – bývalá mestská vodáreň z roku 1906. Stojí a chátra ako Národná kultúrna pamiatka.

Prešov dlhé roky zápasil s nedostatkom vody a otázka výstavby vodovodu sa stala naliehavou hlavne po veľkom požiari v roku 1887. V nasledujúcich rokoch mesto rozhodovalo o viacerých návrhoch, no všetky boli zamietnuté ako nedostatočné.

Preto v roku 1903 Ministerstvo orby nariadilo Prešovu výstavbu vodovodu. Projekt pripravil Štátny kultúrno-technický úrad. Areál vznikol v roku 1906. Voda pre Prešov sa mala čerpať z blízkeho povodia rieky Sekčov.

Prácu zabezpečovala firma Antonín Beszey a Eugen Toth z Budapešti. Vo vodárenskom pásme Sekčova v rokoch 1904 až 1906 navŕtali 24 studní a spolu s nimi postavili aj budovu mestského vodovodu, v ktorej malo byť nainštalované čerpacie zariadenie, benzínové motory a vyšších podlažiach byty pre obsluhu zariadení, píše Korzár.

Postupne sa stratila

Vodáreň v historizujúcom slohu s nárožnou vežičkou plne fungovala do roku 1949. Miestni ju volali Vaserlajtung. Potom po výstavbe diaľkového skupinového vodovodu Vyšný Slavkov – Tichý Potok – Prešov slúžila už len ako doplnkový, resp. záložný vodovod. Komplex bol ale naďalej funkčný.

V 60. a 70. rokoch sa dostal do novovystavaného priemyselného zázemia mesta a jeho architektúra sa ukryla medzi stromy. Časom bol odstránený aj nápis “Eperjes szabad királyi város vízműve” na južnej fasáde. Pôvodnú bobrovku na streche nahradili krytinou z pozinkovaného plechu.

Technológia sa nezachovala

Uprostred haly na prízemí je historickým kovovým zábradlím ohraničený prístup na úroveň podzemia, kde sa nachádza potrubie. Podzemné šachty sa nachádzajú v južnej časti objektu a v exteriéri.

Hala je prístupná hlavným vstupom s historickou drevenou vyrezávanou výplňou so svetlíkom, s pôvodným gravírovaným sklom. V interiéri je zachovaná pôvodná zdobná keramická dlažba.

Na druhé podlažie vedie travertínové historické schodisko s vysokým kovovým zábradlím s florálnymi dekoratívnymi prvkami.

Technológia a technické zariadenia sa nezachovali. Jediným pozostatkom je kovová konštrukcia pod stropom v celej dĺžke popri južnom múre haly na prízemí.

Severne od vodárne sa zachoval dom správcu vodárne, ktorý dobudovali o niečo neskôr. Pôvodný objekt zo začiatku 20. storočia však po 2. svetovej vojne prestavali. Zaniklo zdobné kvádrovanie a ďalšie exteriérové prvky, vymenili okná, dvere aj strešnú krytinu.

Niečo podobné? Až v Tatrách

Historizujúca budova starej mestskej vodárne je ojedinelým typom pamiatky v meste, ktorá sa pritom zachovala v pôvodnom stave.

S výnimkou technického zariadenia, škridlovej strechy a jedného zamurovaného vstupného otvoru sa dochovali takmer všetky architektonické detaily, ako sú šambrány, lizény, rímsy, zdobné komínové telesá, okrasné ukončenie strechy veže, ozdobné tiahla či kotvy. Nájdeme tu primárne okenné a vstupné výplne s množstvom ozdobných ornamentov, vrátane okrasných mreží i pôvodnú dlažbu v interiéri i exteriéri.

“Toto ojedinelé množstvo zachovaných detailov výrazne zvyšuje hodnotu tejto na tunajší región netradičnej a ojedinelej stavby. Najbližšie analogické objekty sa nachádzajú až v oblasti Tatier,” povedal pre Korzár odborný radca Krajského pamiatkového úradu v Prešove Dominik Sabol.

Zdroj: Korzár, Ta Take Town

Komentáre: 10

  • Michaela 24. júla 2017

    No a už nám tam v blízkosti stavajú Lidl :( Dúfam, že vodáreň nepadne za obeť parkovisku… :(

  • Boli sme tam dnes. Prístup zo Širpo okolo solárnej elektrárne nie je OK, od Lukoil je tam luxusná cesta lemovaná hustým porastom a stromami. Vodáreň je opustená, boli sme tam asi hodinu nikde ani stopa po živej duši. V priľahlom dome je síce matrac ale nebol tam nikto, možno po večeroch sa tam zdržiavajú bezdomovci. Škoda mreže, ale ak by sa niekto našiel išli by sme pozrieť na poschodie pomocou lana. Kto má rád historické opustené budovy príde si na svoje. PS: pozor na šachty okolo vodárne, niektoré sú zarastené a nie je ich vidno.

  • Radôz Jusko 16. júna 2017

    dnes som bol v tej vodárni fotiť. ledva som to našiel, lebo všetko naokolo je strašne zarastené. domček už okupujú bezdomovci a vodáreň je fakt v dosť zlom stave. škoda, že som sa nedostal na horné poschodia, lebo pred schodiskom je mreža chcel som spraviť pár záberov aj z horných poschodí,ale nevadí.

  • Bývali sme na poschodí skoro 15 rokov. Budovu vodárne sme ako deti volali “Zámoček”. Teraz je naň veľmi smutný pohľad. Na jeho bývalú krásu môžme už iba spomínať. Škoda.

  • Daniel vodaren sa nachadza niekde v priestore za lukoil na. VRanovskej , dostanes sa tam aj po ceste na sirpo , za kruhacom prva do lava a na sami koniec kde najdes solarnu ekektraren a tam by si to uz mal najst

  • Radúz Jusko 12. júna 2017

    Zdravím. Vedel by mi niekto povedať kde sa presne tá vodáreň nachádza? Som amatérsky fotograf a fotim takéto staré opustené budovy.

  • Maros, paradox je, ze tuto vodaren, ak sa nemylim, vlastni ten isty clivek, ako spominany kaštieľ v Niznej Šebastovej

  • Veronika 11. júna 2017

    “Vizuve”, také slovo v maďarčine neexistuje. To bude: Eperjes szabad királyi város vízműve. Ináč, je to zaujímava stavba, ďakujem za článok!

  • Monika Dancáková 11. júna 2017

    Musím skonštatovať len jedno…v inom štáte už by z toho bola kultúrna pamiatka v ktorej by boli rôzne kultúrne akcie a u nás všetko skape pokiaľ to nie je lukratívne pre bohatých presne ako kaštieľ v Nižnej Šebastovej…škoda takých priestorov…veeeľmi smutné…

  • Maroš Vasilišin 11. júna 2017

    Zdravím,
    píšete články s krásnou témou, ale prosím buď si kúpte font (nie sú až tak drahé) alebo použite taký ktorý ma všetky písmena a symboly.

    peace

    Pridaj komentár