Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Turzovské kúpele v Gelnici

1899
prístupné, chátra

Čisté jazerá a krásna okolitá príroda. Tak sa v roku v roku 1899 Gelničania rozhodli, že si tu postavia kúpele. Len-tak, sami. Sú na ne hrdí dodnes, aj keď zo zašlej slávy už veľa neostalo.

Spolok občanov Gelnice pod vedením majiteľa tunajších baní Karla Menesdorfera založil akciovú spoločnosť a do príchodu prvých kúpeľných hostí z Pešti a Debrecína v roku 1903 stihol vybudovať na brehu jazera šesť kúpeľných domov.

Chodila sem budapeštianska smotánka. Priťahovali ju vhodné klimatické podmienky, vaňová liečba s vývarmi z ihličia, tenisové kurty a na ten čas špičkové služby. Kapacita bola v tom čase 100 izieb. Hostí vozil do kúpeľov honosný koč s troma pármi koní.

Voda na liečenie

Uprostred jazera bolo  mólo, na ktorom vyhrávala cigánska kapela. Hudobníci neboli príležitostní, patrili priamo  k personálu kúpeľov a mali tu postavený aj vlastný dom. Hrávali aj počas obeda a každý večer na tanečnej zábave.

K obľúbeným činnostiam kúpeľných hostí patrilo člnkovanie. To sa odporúčalo aj na lekársky predpis, pretože veľká časť klientely tu prichádzala kvôli problémom s dýchaním.

Vodu z jazera prevárali s ihličím, čím tvorili kúpele s inhaláciou liečivých živíc. Kúpanie vo vaniach s takouto vodou zabezpečilo rýchle prekrvenie kože, zlepšilo vitalitu obehového systému a s tým aj prekrvenie vnútorných orgánov.

Voda pre bane

Voda z umelo zväčšeného jazera však mala aj ďalšie využitie. Odvádzala sa masívnymi drevenými žľabmi cez les až do časti zvanej Cachy, kde sa nachádzali bane. Tam poháňala kolesá strojov na vyťahovanie rudy a jej drvenie. Jazero má 1,75 hektára a v najhlbšom bode až 17 metrov.

Slúži aj ako chovný rybník. Vraj stačilo nahodiť aj zahnutý špendlík s púpavou a ryby zabrali! Poniže sa nachádza druhé, menšie jazero, ktoré tiež využívali na pohon hámrov.

Sláva kúpeľov pohasla v roku 1918 po I. svetovej vojne, keď vzniklo Československo a stratila sa maďarská klientela. Zo šiestich kúpeľných domov postupne zostali len dva.

Počas druhej svetovej vojny sem prichádzali na zotavenie rovno zo zákopov nemeckí vojaci a areál využívala aj nacistická organizácia Hitlerjugend.

Z kúpeľov tábor

Onedlho vystriedala Hitlerovu mládež mládež socialistická. Areál sa zmenil  na pioniersky tábor a školu v prírode – a na tento účel slúžil ešte niekoľko rokov dozadu. Vystriedali sa tu tisícky detí z celého Československa.

O konci školy v prírode rozhodol pre neefektivitu v roku 2009 Košický samosprávny kraj. Neskôr areál predal súkromníkovi, hoci sa oň uchádzalo za symbolické euro aj mesto. Nuž a potom je to už starý známy príbeh.

Z historicky a architektonicky zaujímavých objektov dnes ešte stoja pamiatkovo chránené liečebné domy Praha a Pionier.

Nový majiteľ vraj netušil, že kupuje areál, ku ktorému majú Gelničania silný citový vzťah a sťažuje sa, že tam stále chodia ľudia.

Teraz zasa vraj čaká na vhodnú výzvu Bruselu, aby ho z eurofondov mohol zrekonštruovať na zdravotnícke účely. Miestni chodia k jazeru naďalej oddychovať a krásne stavby pomaly umierajú…

Komentáre: 482

  • PhDr. Lubomir Trefny 23. septembra 2016

    Na to prostredie nemozem zabudnut. Vyrastal som v Trnave a v roku 1958 sme tam boli v kupelnom dome Praha v skole v prirode. Nadhera a silne zazitky. Skoda, ze.moderna doba vsetko devastuje – ludi aj taketo zakutia.

    Pridaj komentár