Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Turzovské kúpele v Gelnici

1899
prístupné, chátra

„Objekt určený pre deti a mládež. Nezdržujte sa v objekte.“ Stojíme pri polorozpadnutých domoch kúsok nad Gelnicou. Bývali školou v prírode, chodili sem pionieri, ešte pred nimi Hitlerjugend a najmä maďarská smotánka. Aj keď to tak dnes už nevyzerá, areál má slávnu kúpeľnú históriu.

Sú tu čisté jazerá a krásna príroda. Preto sa v roku v roku 1899 Gelničania rozhodli, že si kúsok nad mestom postavia kúpele. Len-tak, sami, a miestni sú na ne hrdí dodnes.

Spolok občanov Gelnice pod vedením vtedajšieho starostu a majiteľa tunajších baní a pozemkov Karla Menesdorfera založil akciovú spoločnosť a do príchodu prvých kúpeľných hostí v roku 1903 stihol vybudovať na brehu jazera šesť kúpeľných domov.

Ústav pomenovali Turzovské kúpele podla rodiny Thurzo, niekdajšej majiteľky Gelnického hradu.

Vo vile Budapest, ktorú projektoval Anton Müller z Levoče, bolo už v tých časoch ústredné kúrenie, splachovacie WC a elektrina. Müller je významným architektom, ktorý zanechal viacero typických kúpeľných stavieb aj vo Vysokých Tatrách a zrejme ako prvý v regióne začal uplatňovať švajčiarsky štýl.

Do gelnických kúpeľov chodila budapeštianska a debrecínska smotánka. Priťahovali ju vhodné klimatické podmienky, vaňová liečba s vývarmi z ihličia a na ten čas špičkové služby.

Kapacita bola 100 izieb, našli ste tu tenisové kurty, ale aj kolkáreň. Hostí vozil do kúpeľov honosný koč s troma pármi koní.

Voda na liečenie

Uprostred jazera bolo mólo, na ktorom vyhrávala cigánska kapela. Hudobníci neboli príležitostní, patrili priamo k personálu kúpeľov a mali tu aj vlastný domček. Hrávali počas obeda a každý večer na tanečnej zábave.

Tunajšie Annabály sa stali povestné. Muzika, ktorej primášom bol Gyula Beki – Boho, tu hrávala ešte v 30. rokoch. Prichádzali sme zahrať aj vojenské orchestre z Košíc a kúpele často navštevovali budapeštianske divadelné súbory.

K obľúbeným činnostiam hostí patrilo člnkovanie. To sa odporúčalo aj na lekársky predpis, pretože veľká časť klientely sem prichádzala kvôli problémom s dýchaním.

Vodu z jazera prevárali s ihličím a pripravovali liečivé kúpele s inhaláciou liečivých živíc. Kúpanie vo vaniach s takouto vodou zabezpečilo rýchle prekrvenie kože, zlepšilo vitalitu obehového systému a prekrvenie vnútorných orgánov.

Lekársky dozor v letnej sezóne od júna do konca augusta mali mestskí lekári z Gelnice.

Voda pre bane

Voda z umelo zväčšeného jazera mala aj ďalšie využitie. Odvádzala sa masívnymi drevenými žľabmi cez les až do časti zvanej Cachy, kde sa nachádzali bane. Tam poháňala kolesá strojov na vyťahovanie rudy a mlyn na jej drvenie. Jazero má 1,75 hektára a v najhlbšom bode až 17 metrov.

Slúžilo aj ako chovný rybník. Poniže sa nachádza druhé, menšie jazero, ktoré využívali na pohon hámrov.

Kúpele upadli po prvej svetovej vojne, keď vzniklo Československo a stratila sa maďarská klientela. Zo šiestich kúpeľných domov postupne zostali len dva.

Počas druhej svetovej vojny sem prichádzali na zotavenie rovno zo zákopov nemeckí vojaci a areál využívala aj mládežnícka nacistická organizácia Hitlerjugend.

Z kúpeľov tábor

Onedlho vystriedala Hitlerovu mládež mládež socialistická. Areál sa zmenil na pioniersky tábor a školu v prírode – a na tento účel slúžil ešte niekoľko rokov dozadu. Vystriedali sa tu tisícky detí z celého Československa.

O konci školy v prírode rozhodol pre neefektivitu v roku 2009 Košický samosprávny kraj. Neskôr areál predal súkromníkovi, hoci sa oň uchádzalo za symbolické euro aj mesto. Potom je to už príbeh, ktorý veľmi neprekvapí.

Z historicky a architektonicky zaujímavých objektov dnes ešte stoja pamiatkovo chránené liečebné domy Praha a Pionier, ktoré postavil architekt Gedeon Majunke.

Praha, pôvodne pomenovaná ako vila Thurzo a neskôr Tatra, predstavovala hlavnú budovu s vodoliečbou a inhaláciami. Vily Budapest, Baník, Božena a Dorottya si vzal čas.

Nový majiteľ vraj netušil, že kupuje areál, ku ktorému majú Gelničania silný citový vzťah a sťažuje sa, že tam stále chodia ľudia. Aj keď osadil tabule so zákazom vstupu.

Podľa informácií z roku 2012 čakal na vhodnú výzvu Bruselu, aby ho z eurofondov mohol zrekonštruovať na zdravotnícke účely – domov dôchodcov či zariadenie pre postihnutých.

Nič sa nedeje, ľudia chodia k jazeru naďalej oddychovať a historické stavby pomaly umierajú.

Komentáre: 10

  • Pán Raši prečo máte na predvolebnom letáku dobové foto? Súčasne nie sú atraktívne na sľuby?

  • Dobrý deň alebo večer všetkým, ktorí to budú čítať, a neostane to len pri tom, ale dospel som jednoznačne k názoru, že nemá zmysel sa neustále spoliehať, čo štát dá alebo Brusel a je mi zaťažko ako nám pred očami rastú obludné developerské , neestetické, predražené a pre obyčajných, poctivých ľudí nedostupné opachy, ktoré s kvalitou prevedených prác a kvalitou použitých materiálov nemajú vôbec nič spoločné, ako tieto kultúrne pamiatky, ktoré prežívajú vdaka Bohu alebo bohužiaľ v rámci našej nevšímavosti alebo zaslepenosti ponorených do dennodenných existenčných problémov sa tieto historické, kulturné dedičstvo ešte pevne stoja a držia. Jediná a podstatná a spoločná výzva pre všetkých je jasný odkaz a myšlienka. Spoločne si vykasajme rukávy a spoločne priložme ruku k dielu a verme že sa to všetko stonásobne vráti a žiadna byrokracia tejto ušľachtilej myšlienke stáť nesmie a nebude. Som Slovák popradčan a láska je aj v tomto peknom meste Gelnica, ktoré má čo ponúknuť len treba prebudiť spaciu šípkovú ruženku.

  • Marta Bačová 17. októbra 2017

    Áno, tam som sa ako 15 ročná topila, vďaka tomu som sa naučila veľmi dobre plávať. A Turzov mám stále rada.

  • Ja som sa tam ako 15 ročná topila, no vďaka tomu som sa stala plavkynou, ktorá vie zachránit topiaceho sa. A na Turzov som nezanevrela, mám to tam stále rada.

  • Mária Krauszova Macejková 13. októbra 2017

    Škoda veľká ako dieťa som tam chodila do školy prírody bolo tam super škoda že sa nikto nenájde a nezrenovuje to 😢ešte trochu ďalej bola tam jedáleň a v roku 1997 som tam mala svadbu no prekrásne 😢😢😢

  • Rudolf Maliňák 12. októbra 2017

    Zpoznávam a je to úbohosť.Som Gelničan povodom a cítim sa byť Gelničanom.Každý rok,keď som na návšteve v Gelnici,tak tam zajdem a je to úbohosť.Z roka na rok je to čím ďalej horšie.Škoda,že hanba nefackuje…

  • Sedím pri postieľke mojej dcéry a spomenula som si na toto miesto ktoré som jej o pár rokov keď dcérka podrastie chcela ukázať resp. navštíviť. Slzy sa mi tlačia do očí a srdce puká, keď vidím čo sa za dve desaťročia stalo s miestom na ktoré mám krásne spomienky. Bola som tu v detskom tábore, na rok si nepamätám ale spomienky sú stále živé na krásnu prírodu a na Gelnicu. Pevne verím, že kým moja dcéra vyrastie, aj toto miesto na ktoré majú nielen gelničania silný citový vzťah, vyrastie tiež. Pánovi majiteľovi len toľko nech do budúcna jedná s areálom ako so svojím vlastným telom a dušou.

  • Katka Kyseľová 16. augusta 2017

    Prekvapuje ma, že areál bol predaný aj s jazerom. Ešte za éry detských táborov, resp. bola tu škola v prírode, sem stále chodievali aj Gelničania, chodili sa tu kúpať, na huby, v areáli bol aj bufet, kde sa dalo kúpiť aj pivo a nealko, takže to určite nebolo len pre deti. Je to jedna z najvyhľadavánejších atrakcií, ktoré sú v okolí Gelnice. myslím, že opraviť budovy a zriadiť tam penzión pre dôchodcov by nemalo byť podmienené tým, že ľudia sa nebudú môcť prísť schladiť do jazera, zaplávať si. Aj tí dôchodcovia možno budú radšej, ak okolo jazera uvidia aj nejakých “mladších” ľudí, a to buď v lete kúpať sa alebo v zime na prechádzke. Nechcime všetko len ohrádzať plotmi, nakoniec, aj to by sa dalo, jazero nie je uprostred areálu.

  • Chodievame sa tam s deťmi kúpať a zahrať sa hore na ihrisko – je tam super!

  • PhDr. Lubomir Trefny 23. septembra 2016

    Na to prostredie nemozem zabudnut. Vyrastal som v Trnave a v roku 1958 sme tam boli v kupelnom dome Praha v skole v prirode. Nadhera a silne zazitky. Skoda, ze.moderna doba vsetko devastuje – ludi aj taketo zakutia.

    Pridaj komentár