Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Tunel pod Dielikom

Tunel pod Dielikom je súčasťou gemerských spojok – nikdy nedostavanej železničnej trate z Revúcej do Tisovca. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 pripadol juh Slovenska Maďarsku, a tak bolo nutné nové spojenie.

K slávnostnému začatiu stavebných prác došlo v novembri 1940 za účasti vtedajšieho ministra dopravy a verejných prác Júliusa Stana v lokalite Šťavica, ktorá bola tradičným miestom oddychu a majálesov.

Išlo o veľkú udalosť v živote Tisovca, pri ktorej účinkoval spevokol, boli prítomní žiaci miestnych škôl a občania mesta. Na slávnosti sa zúčastnil aj bývalý bulharský cár Ferdinand I.

Na geologickom strete

Samotný dvojkilometrový tunel začali stavať v polovici januára 1941, prerazili ho menej než rok.

Prevažnú časť budovali v kombinácii s betónom a z tesaných skál, ktorých použili takmer 200-tisíc kusov. Takmer kompletne ho dokončili za tri roky, v roku 1944 pár mesiacov pred vypuknutím SNP.

Stavbu realizovala firma Lozovský a Štefanec. Súbežne s ňou sa robil aj Slavošovský tunel a tunel pod Kášterom.

Tunel pod Dielikom je unikátny najmä faktom, že sa nachádza na strete dvoch geologických štruktúr – na tisovskej strane sú krasové a na revúckej nekrasové horniny.

„To znamená, že nebol na kompaktnej skale, ale viedol cez všelijaké travertíny či pramene a z toho dôvodu sa od tisovskej strany zavalil, kde to je podmáčané. Potok tečie ponad pramene blízko tunela, tak sa klenba z tejto strany prevalila,“ povedal Dušan Hutka zo Speleoklubu Tisovec.

Kvapľová výzdoba

Stavba vo výške 500 metrov nad morom pretína viacero jaskýň a v jej útrobách sa tvorí rôzna kvapľová výzdoba.

Ďalším dôvodom prevalenia sú nedokončené oporné múry na tisovskej strane. Stavebnú jamu tam odvodňovali iba drevenou štôlňou, ktorá bola napojená na potok. Štôlňa začala po čase hniť až nakoniec čiastočne zaplavila tunel, v dĺžke 500 metrov.

Vtedajším pracovníkom stačilo kopať možno dva týždne, aby sa predišlo zaplaveniu. Hodnotu tunela k 1.1.1949 vyčíslili na 349,4 miliónov Kčs.

Zaplavený tunel teraz vyhľadávajú napríklad potápači. Hladina na tisovskej strane sa pohybuje podľa aktuálnych zrážok od štyroch do siedmich metrov a z druhej strany kulminuje pri štyroch metroch.

Sklad rakiet, raj netopierov

Tým sa zaujímavosti nekončia. V 80. rokoch sa vraj uvažovalo o tuneli ako o sklade rakiet s jadrovými hlavicami. Potom v ňom chceli skladovať zeleninu. Ani to nevyšlo. Miesto si však obľúbili netopiere.

V roku 1997 vyhlásili Tunel pod Dielikom za Chránený areál, jedno z najvýznamnejších stredoeurópskych zimovísk netopierov. Ich početnosť sa v rokoch 1993 až 1997 pohybovala od 2000 do 10-tisíc kusov. Celkovo išlo o 11 druhov.

Podľa dostupných informácií údajne došlo v tuneli aj k tragédii. V jeho vodách vraj niekto nasadil ryby – a istý dobrodruh sa vydal na ich lov. Nie však udicou, ale trhavinou.

Zámer usmrtiť všetky ryby a potom ich pozbierať sa mu pomstil – trhavina explodovala predčasne a zabila ho.

img_7730

Zdroje: rimava.sk rail.sk sss.sk

Komentáre: 1

    Pridaj komentár