Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Trnavský automatický mlyn NUPOD

Pre architekta Emila Belluša bola práca na priemyselných stavbách súčasťou tvorby, ktorej sa venoval so záujmom a nasadením. Dokazuje to plnoautomatizovaný mlyn v Trnave, ktorý patrí medzi jeho najlepšie diela.

Charakter objektu a jeho úplná nezávislosť od tradície dovoľovali Bellušovi viac než verejné mestské stavby. Inak povedané, priemyselný mlyn bol niečim celkom iným ako tradičné mlyny. Mohol sa stať naozaj modernou stavbou v čase, keď ostatní architekti prezentovali skôr konzervatívne diela.

Funkcia vs. výtvarná kompozícia

Projekt mlyna pochádza z roku 1936, realizácia z roku 1938. Objednávateľom bolo to isté družstevné ústredie (skratka NUPOD znamená Nákupné ústredie potravinárskych družstiev), pre ktoré Belluš navrhol družstevné domy v Bratislave.

Mlyn často publikovali a vysoko hodnotili významní architekti a teoretici ako Karel Teige a Charalambos Sfaellos. Niektorí obdivovali jeho výtvarnú kompozíciu. Sám Belluš pritom zdôrazňoval hlavne funkciu, funkcionalistickú automatiku mlyna. Tvrdil, že na stavbe sa všade „volili prvky konštruktívne, priliehajúce čo najviac vnútornému obsahu“.

Podľa knihy Matúša Dullu a Henriety Moravčíkovej však len málokto v tom čase zdôrazňoval schopnosť tvoriť krásne diela, keďže na prvom mieste bol účel. Na druhej strane, aj architekt Ladislav Foltyn o tejto stavbe napísal: „Estetická funkcia nepristupovala zvonku, jestvuje v samej podstate stavby mlyna.“

Spoluzakladateľ funkcionalizmu Le Corbusier má vo svojej knihe Vers une architecture z roku 1923 vyobrazenú podobnú figúru valcového sila, ako má trnavský mlyn. Je to skupina z deviatich valcov, ktoré predstavujú jednoduchú, priamočiaru krásu. Bellušov mlyn je zložitejší, pretože je z podstaty akýmsi strojom. Už v názve nesie prívlastok „plnoautomatický“.

Všimnite si sklad

Objekt pozostáva z protikladne tvarovaných základných objemov: ôsmich valcových síl, vlastného mlyna s dlhými radmi rastrovaných okien a nadstavby, ktorá premosťuje medzeru medzi nimi a je spojená s vodojemom a násypníkom, tvoriacim najvyšší bod objektu.

Konfiguráciu výrazne dotvárajú dve šikmo zrezané plochy. Jedna je pri násypníku – v nej je vlastný šikmý lievik na nasýpanie. Druhá šikmá plocha prekrýva schodisko. V oboch prípadoch sú šikmé plochy priamym priemetom vnútornej funkcie.

Samostatne stojaci sklad múky má voľný pôdorys a pásové okná súvisle obiehajúce po celom obvode.

Tento sklad, nižší a samostatne stojaci, často unikne pozornosti pri sledovaní hlavnej budovy mlyna. Je to však exemplárny objekt. Má obdĺžnikový pôdorysný tvar v pomere strán 6:4. Priečelia sú voľné a na nich sú úzke pásové okná ťahajúce sa okolo celej stavby. V strede dispozície bolo otvorené schodisko s polkruhovými podestami.

Silo mlynu je dimenzované na 200 vagónov obilia. Doprava medziproduktov je riešená spádom, hotové výrobky dopravujú točite sklzy – „šneky“.

Hlavným protipožiarnym opatrením je nádrž na streche spojená s hasiacim zariadením. Zásobovanie vodou zabezpečuje podzemná nádrž s objemom 300 m3.

Mlynská budova je bezpečne oddelená od sila, čistiarne od mlyna zase izoluje ohňovzdorné schodisko s výťahom.

• Zdroje: Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí • Mlynka L., Haberlandová K.: Kultúrne krásy Slovenska: Technické pamiatky •

Pridaj komentár