Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Sušiareň liečivých bylín v Hanušovciach

30. roky 20. storočia
chátra

V Hanušovciach nad Topľou je časť histórie významne spätá s bylinkárstvom.

Tunajší židovský podnikateľ Alexander Wohl a jeho spoločnosť “Vegetabil – velkoobchod s léčivými rostlinami, lesními plodinami a ovocem” dodávala v časoch prvej Československej republiky vysušené liečivé rastliny českým a švajčiarskym firmám.

V čistej šarišskej prírode nepoškodenej priemyslom ich zbierali miestni obyvatelia, ktorí si takto privyrábali. Samotného Wohla neprezývali nijak inak, než Chemčo.

IMG_0704
IMG_0713
IMG_0717

Dve stavby už zmizli

Bylinky sa sušili v dvoch objektoch, ktoré stáli priamo za Wohlovým domom. Nie obyčajným domom. V Hanušovciach išlo o vôbec prvú dvojpodlažnú stavbu – na tie časy komfortnú funcionalistickú vilu so splachovacou toaletou.

Z tejto trojice stavieb – vily, murovanej a drevenej sušiarne – dodnes stojí len posledná, a aj jej osud je nejasný. Napriek tomu, že obe sušiarne ako ojedinelé pozostatky špecifickej hospodárskej stavby z minulosti vyhlásili v roku 1993 za Národné kultúrne pamiatky, tú murovanú o niekoľko rokov zbúrali.

Drevená sušiareň z 30. rokov 20. storočia ešte odoláva. Na jej škodu je pred zrakmi ľudí táto technická pamiatka schovaná na súkromnom pozemku za domami na Komenského ulici.

IMG_0709

Vo vnútri sa ukrývala dômyselná technika na sušenie. Byliny ležali na posuvných pričniach – sitách, ktoré boli poukladané tesne nad sebou a vysúvali sa ako zásuvky. Baza čierna, lipový kvet, pľúcnik lekársky, kvet hlohu, žalude, bukvice či kvet divej ďateliny.

V objekte bolo prítmie, malé okná púšťali len minimum svetla potrebného na prácu. Procesu sušenia napomáhal premyslený systém vetrania. Sklad už spracovaných produktov sa otváral posuvnými dverami na kolečkách.

Okrem technológie zaujme sušiareň aj architektúrou. Kvalitnú drevenú konštrukciu postavili hanušovskí tesári, ktorí ručne opracovávali dubové trámy.

IMG_0715

Môžem ju zbúrať?

Nešťastný príbeh sa začal už nastolením fašistického Slovenského štátu, keď skončila židovská komunita v koncentrákoch.

Podnikateľovi Wohlovi sa podarilo ujsť, ale jeho majetok arizovala rodina Petríkovcov. Z pastiera hovädzieho dobytka a člena Hlinkovej gardy Jána Petríka sa stal neúspešný podnikateľ.

Sušiareň aj vila neskôr prešli do rúk jeho vyženeného syna – ťažkého alkoholika. Zomrel v krčme a nemal ho ani kto pochovať. Od ďalšej majiteľky sa v roku 2013 dostal k týmto cenným objektom doktor Valentín Dulina.

IMG_0710

Krásnu vilu v roku 2014 zbúral a pôvodný mobiliár nechal zničiť. Vkusný funkcionalizmus nahradil tuctový polyfunkčný objekt.

Pamiatkárov sa Dulina navyše narovinu spýtal, či môže zbúrať aj chránenú súšiareň. Samozrejme mu to nedovolili. Zrazu pamiatku zničili vandali. Dulina opäť napísal na úrad, nech poškodenú pamiatku prestanú chrániť. Odmietli.

Potom sa tváril, že ide pamiatku zrekonštruovať, dostal povolenie – a zrazu objekt v roku 2017 predal a nechal si len pozemok.

IMG_0703
IMG_0694

Nevypátrateľný majiteľ

“To si neviete predstaviť, čo všetko sa tu dialo! Najskôr prišli nejakí chlapi, vraj z firmy v Petrovciach, že idú dávať na sušiareň novú strechu. Starú zhodili, odišli a viac sa nevrátili. Potom sa tu objavili deťúrence z osady a rozmlátili, čo sa dalo. Vraj im to dovolil pán doktor,” povedala suseda pre týždenník Plus 7 dní, ktorý sme na toto ničenie upozornili. Primátor sa tvári, že o ničom nevie.

Novým majiteľom sušiarne je istý Vlastimil Varga z Prešova, zrejme bezdomovec. A keďže má dlhy, od januára je na sušiareň uvalená exekúcia so zákazom nakladať s nehnuteľnosťou.

Súčasný stav:

Bilbord_Susiaren_2017_2018_F

Prípadom sa zaoberajú pamiatkári aj polícia, ktorá dokonca zaistila časť dosák. Zámery so stavbou sú od začiatku jasné a dôsledky viditeľné. Ešte na jar v roku 2017 bola pamiatka celkom v poriadku, dnes vyzerá ako ruina.

Zatiaľ to vyzerá tak, že na Slovensku môže pamiatka padnúť, aj keď o tom vedia úplne všetci.

Zdroj • Peter Kubínyi – Plus 7 dní  • Denisa Gdovinová – Týždeň

Pridaj komentár