Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Štamposký tajch

1768
vzniká náučný chodník

V Pukanci ako v jednom zo siedmich stredoslovenských banských miest , kde sa ťažilo zlato a striebro, sa koncom 18. storočia ukázala potreba vody ako hnacej sily na mletie rudy. Výťažnosť rudy už bola menšia, preto bolo treba rudu mlieť pre jej lepšie zhodnotenie.

Keďže Pukanec sa nachádza na úpätí Štiavnických vrchov, ktoré tvoria rozvodie medzi Hronom a Ipľom, nie je tu žiadny väčší zdroj vody. Preto bolo potrebné zachytávať zrážkovú vodu. Pre tento účel boli vyprojektované 3 vodné nádrže v dolinách, kde by sa voda zachytávala. Z nich bol uskutočnený len 1 projekt, a to tajch na Štampochu s rozpočtom 21-tisíc zlatých nákladom Hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici v rokoch 1768-1770.

Tajch leží približne vo výške 440 metrov nad morom, v chotári obce Dekýš. V doline riečky Sikenica, ktorá pramení pod obcou Vysoká a kade viedla cesta do Banskej Štiavnice, bola postavená hrádza vysoká 8 siah, čo je okolo 15 metrov s množstvom vody na 21 týždňov pre 6 želiez. Z vnútornej strany mala byť stavaná z kameňa a z vonkajšej strany bol sypaný íl.

Pôvodne sa ruda z Pukanca mala voziť do Bohunickej doliny, ktorá sa nachádza hneď pod tajchom. Tam mali byť postavené stupy na mletie rudy. To sa však ukázalo ako nevýhodné a preto sa rozhodli viesť vodu 12 266 m dlhým jarkom ponad Pukanec až na hranice s devičianskym chotárom a tam v údolí prameňa  v Doline a s využitím prítoku vody z Ergištôlne postaviť stupy.

Stavitelia mali k dispozícii len veľmi malý výškový rozdiel, preto trasa jarku viedla temer po vrstevnici so sklonom 15 palcov na 100 siah, čo je asi 20 cm na 100 m dĺžky. Okrem toho museli prekonávať údolia potokov. To sa robilo preklenutím údolia drevenými dlabanými válovmi. Takýchto údolí bolo treba prekonať 12 pozdĺž celej trasy.

Takto sa voda dostala až do Mišpotoku, z nemeckého mischen, ktorý vlastne vznikol zmiešaním všetkých týchto vôd. Podľa projektu malo by ť stúp 14, ale nevieme, či boli postavené všetky. Dnes už neexistujú a ich prítomnosť sa dá tušiť podľa množstva kremenných skál v oráčine. To bolo prvé využitie vody z tajchu.

Ako sme spomínali, v Pukanci sa nenachádza väčší vodný zdroj . Keď už baníctvo v druhej polovici 19. storočia postupne zanikalo a Pukančianky boli chýrne zeleninárky, ktoré zásobovali svojimi produktami široké okolie od Banskej Štiavnice až po Ružomberok, potrebovali na polievanie veľa vody. Tá bola zvlášť potrebná na pestovanie výbornej sladkej pukanskej cibule, ktorá sa musí každý deň najmenej raz poliať. Lebo ako sa v Pukanci hovorí, „prší-neprší, cibuľa sa poliať musí“. Preto si postupne pozdĺž celej trasy v miestach záhrad, ktorá boli v každej dolinke, odoberali vodu z bývalého banského jarku. Voda sa teda využívala znovu.

Budova prepriahacej stanice na Štampochu na trase Magna via a zvyšok jarku s chodníkom

Trasa jarku je na mnohých miestach, hlavne v hore, kde nebola intenzívna poľnohospodárska činnosť, viditeľná aj v súčasnosti. V časoch baníctva bol okolo jarku udržiavaný vyzametaný chodník .Členovia OZ Spolok priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie sa rozhodli vybudovať náučný chodnik od tajchu okolo jarku tak, aby aspoň čiastočne bola sprístupnená jedinečná technická banská pamiatka v okrese Levice. Síce vodu už v ňom nájdeme len v čase dažďov alebo z topiaceho sa snehu, pretože prívod vody z tajchu je prerušený výstavbou cesty a na mnohých miestach už jarok neexistuje.

Teraz pribúdajú postupne časti náučného chodníka Štamposký jarok. Sprístupnená je zatiaľ časť nad Pukancom v dĺžke asi 3 km. Sú na nej umiestnené 3 náučné tabule: prvá všeobecna o jarku, druhá o faune a flóre a tretia o geológii príslušného územia. Na budúci rok by sme chceli sprístupniť časť od križovatky nad prepriahacou stanicou Štampoch bývalej rakúsko-uhorskej poštovej cesty Magna via až po hrádzu tajchu s ukončením práve pri prepriahacej stanici.

V PukancI ako bývalom slobodnom kráľovskom banskom meste je už dávnejšie vybudovaný náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci, ktorý vznikol vďaka OZ Terra banensium. Toto združenie mapuje stopy po zašlej sláve baníctva v Pukanci.

Autorka: Želmíra Mozolová, členka OZ priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie

Pridaj komentár