Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Sobranecké kúpele

13. storočie
zničené

Najstarší doklad o Sobraneckých kúpeľoch pochádza z roku 1336. V kronike sú spomínané ako štyri “Slané liečivé studne” v katastri obce Tržná – dnešná Tibava. V čase objavenia ich mnísi “červených čiapok” využívali na liečbu chudobných.

Od stredoveku až do roku 1919 patrili pramene patrili do majetku šľachtického rodu pánov z Michaloviec de Nagymihály, respektíve ich dedičov Stáraiovcov.

Vyhľadávané oddávna

Už v roku 1400 boli Sobrance chýrnym kúpeľným mestečkom. Poplatok za kúpanie vo výške 4 grajciare bol rovnaký pre pánov aj chudobných. Názov mesta podľa legendy pochádza zo slov zobrať sa, poschádzať sa, zhromaždiť sa, lebo sa tu schádzal “celý svet”. Ďalšia významná listina z roku 1680 spomína prichádzajúce davy ľudí až z južnej strany Uhorska, ktorí trpia na reumatické choroby.

Dávid Zolnay v roku 1769 uvádza, že liečivý prameň Sobranciach má takú silu, že lieči dnu i ochrnutie. Viedenský chemik J. H. Cranza ju opísal ako kyselku so sírnym zápachom a slanou chuťou. J. M. Korabinzský spomína, že v roku 1786 bol sírny kúpeľ v Sobranciach hojne navštevovaný tými, čo trpeli na kŕče a kožné choroby.

Vzdelaný Imrich Stárai si zrejme veľmi dobre uvedomoval liečivú silu minerálnych prameňov a možný hospodársky prospech z ich využívania. Tento barón a neskôr gróf sa významne zaslúžil o rozvoj kúpeľov.

V roku 1813 zemplínsky župný hlavný lekár Dr. Martin Čermák zozbieral indikácie a odporúčal používať vodu hlavne proti kožným chorobám.

MUDr. Ľudovít Russay, ktorý bol prvým pravidelným lekárom v Sobranciach, uvádza, že kúpele mali v roku 1803 42 izieb, čo je na vtedajšie časy pomerne dosť. Nový správca Ján Butler sa významne zaslúžil o ich zveľadenie a kapacitu rozšíril na 100 izieb v roku 1830.

Prichádzajú Poliaci, Rusi i Moldavci

V tom čase boli kúpele široko-ďaleko známe a veľmi vyhľadávané. Prichádzali sem hostia nielen zo susedných stolíc, ale aj z Poľska, Moldavska a Ruska. V roku 1836 ich získal gróf Török, ktorý dal postaviť nový kúpeľný dom a hlavný prameň nechal vyložiť kameňmi.

K rozvoju kúpeľov prispela ďalšia výstavba hosťovských izieb a spoločenských miestností. V tom čase už stravu hosťom poskytoval neďaleký veľký hostinec.

Najväčší rozkvet zažili kúpele medzi rokom 1850 a prvou svetovou vojnou.

V rokoch 1856-57 zaznamenali 500 stálych hostí za sezónu a ich počet sa neustále zvyšoval. Podávalo sa 120 kúpeľov denne a okrem pitia liečivej vody sa už s úspechom aplikovali aj bahenné zábaly. Rodina grófa Töröka vykonala ďalšie väčšie úpravy – postavila kupolu nad hlavným prameňom a kolonádou ju spojila s kúpeľným domom, kde bol zriadený bazén.

V roku 1860 František Turner a v roku 1880 Dr. Kornel Chyzer analyzujú vodu a kúpele propagujú. Na začiatku 19. storočia boli zozbierané a knižne vydané prednášky o Sobraneckých kúpeľoch, ktoré odzneli na balneologických kongresoch v Budapešti a Viedni.

Slovenské Karlove Vary

Na liečbu sa používali tri pramene, z ktorých sa voda čerpala do litrových fliaš a rozvážala sa takmer do celého Uhorska. Kúpele mali v roku 1882 stáleho kúpeľného lekára, lekáreň, poštu a žandársku stanicu.

Mali charakter letných kúpeľov a v prevádzke boli od 15. mája do 15. septembra. Počas sezóny sa tu liečilo priemerne až 1100 hostí. Správa kúpeľov nemala kde ubytovať až 1200 hostí za sezónu, preto sa pacienti pokúšali nájsť útočisko v podnájme v blízkej Horni a Baškovciach.

Prvá svetová vojna znamenala rozbitie a zničenie kúpeľov. Za prvej Československej republiky prebrala majetok od grófa Stáraia akciová spoločnosť, ktorá sa pokúsila o ich znovuvybudovanie. Podarilo sa a novinári vo svojich článkoch označovali Sobranské kúpele za “Slovenské Karlove Vary”.

V 30. rokoch tu s úspechom liečili rôzne kožné choroby. Za maďarskej okupácie bola správcom Maďarská nemocenská poisťovňa, no počas druhej svetovej vojny kúpele opäť úplne zničili a vyrabovali. Pôvodné stavby sa tentokrát ďalšej obnovy nedočkali.

Odborníci upozorňujú

V roku 1948 boli zaradené medzi miestne kúpele a odovzdané do správy Okresného národného výboru v Sobranciach, hoci odborníci upozorňovali na ich výnimočnosť a jedinečné postavenie.

Keď okres zrušili, kúpeľnú prevádzku v roku 1960 obnovili pod správou Komunálnych služieb ako platené “očistné” kúpele. V tom čase profesor Oto Hynie poznamenáva, že tunajšie minerálne vody si zaslúžia väčšiu pozornosť a v najbližšom čase predpokladá ich primerané využitie.

V roku 1972 tu zriadili lôžkové Fyziatricko-balneologické liečebné rehabilitačné oddelenie v rámci Okresného ústavu národného zdravia v Michalovciach.

Od roku 1992 spravovala Sobranecké kúpele Nemocnica s poliklinikou Sobrance, ktorá ich v roku 1997 odovzdala Odbornému rehabilitačnému liečebnému ústavu. V roku 2002 prešiel areál pod Fond národného majetku a následne pod mesto Sobrance, ktoré založilo vlastnú Východoslovenskú kúpeľnú a liečebnú spoločnosť.

V roku 2004 však prevádzku ukončili a od roku 2006 sú budovy bývalých kúpeľov v súkromnom vlastníctve.

Jediná pôvodná vila

Z plánov na revitalizáciu zatiaľ nie je nič, posledné odvážne správy z roku 2012 hovorili o investícii za 20 miliónov eur na úplne nové zariadenie.

Areál však ďalej chátra a jedinou funkčnou atrakciou je Lesnícky náučný chodník. Na takmer dvojkilometrovej prechádzke sa dozviete podrobnosti o faune a flóre, ale aj o histórii kúpeľov. Jedinou zachovanou budovou pôvodných kúpeľov je zasa Varádyho vila zo začiatku 20. storočia.

Miestna prírodná voda z prameňov je vysoko mineralizovaná, chlordiovo-sodná, studená, izotonická a so zvýšeným obsahom sírovodíka – takmer 41 mg/l. Pre porovnanie, voda v Piešťanoch má obsah sírovodíka len 4,7 mg/l.

Voda pomáha pri reumatických, zápalových a degeneratívnych ochoreniach, cievnych chorobách a zápaloch žíl, kožných a nervových ochoreniach, poúrazových stavoch, dne a hemeroidoch. Lieči tiež chronické zápaly horných dýchycích ciest, žlčníkové, žalúdočné a črevné ochorenia či zápaly ženských pohlavných orgánov.

Zdroje  rn-sobrance.sk historiamichaloviec.eu hnonline

Komentáre: 4

  • Dominik Kováčik 20. septembra 2017

    bol som tam nedavno. pekne miesto. budem mat aj urbex video :)

  • Da sa tam volne poprechadzat? Alebo treba tomu psikovi doniest nieco pod zub?

  • Klinec do truhly dali Staškovci a spol. Od vtedy sa kupele iba rozpadavaju tak ako oni sami.

  • Nepiste somariny typu “co sa mestu, okresu a inym instituciam po druhej svetovej vojne podarilo zlikvidovat”. Okrem Varadyho vily sa vsetko postavilo za sociku a po 1989 mesto plus privatizeri neboli schopni dokoncit ani stare rozostavane stavby.

    Pridaj komentár