Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Slavošovský a Koprášsky tunel

Z Magnezitoviec alebo Slavošoviec sa dá prejsť nikdy nevyužívaným, 2,4-kilometrovým Slavošovským tunelom. Vznikol ešte počas druhej svetovej vojny. Materiál preň vyrobili aj hluchonemí kamenári z Kremnice, pričom niektoré ručne opracované žulové kvádre majú dvesto kilogramov.

Tunel má tvar písmena S, prejsť ním trvá asi 45 minút. Na stenách miestami vidno zintrovú výzdobu ako v jaskyniach a vápencové stalaktity staré sedemdesiat rokov.

Na slovenské pomery je milé, ako sa sem obce snažia pritiahnuť turistov. Z oboch smerov sú smerové tabule a namaľované šípky. Zo strany Slavošoviec sú gýčové drevené atrakcie. Tunel má svojho sprievodcu Milana Sajenka. A vnútri sa konal aj koncert.

Zničené portály nedávno opravili miestni ľudia a viacerých z nich tu stretnete, ak sa sem cez víkend vyberiete. Obec Slavošovce na to láka aj cez svoju webovú stránku a je jej ľúto, že „takúto raritu doma nevieme využiť“.

Tunel stavali v rokoch 1941 až 1944. Posledné práce dokončili 1949, ale to už tunel stratil opodstatnenie. Mal byť totiž gemerskou spojkou po tom, ako časť Gemera pripadla po Viedenskej arbitráži Maďarsku a niektoré územia sa ocitli odrezené od Slovenska.

„Malo byť vybudovaných päť takýchto tunelov novou technikou, tzv. vlnovité tunely. Tunel sa mal v Štítniku stáčať a pokračovať na Slavošovce, prejsť na územie Magnezitoviec smerom do Revúcej, lebo Jelšava bola v tom čase už maďarským územím. Tunel sa mal napájať na železnicu Brezno – Tisovec a odtiaľ viedla trasa do Banskej Bystrice. To boli tie gemerské spojky,“ povedal sprievodca Sajenko pre Bardejovský Korzár.

Výstavba tunela bola strategickým záujmom aj vtedajšieho vedenia Slavošovských papierní. „Aby sa sem ľahko dovážali suroviny na výrobu papiera – buničina z Gemerskej Hôrky a hotové výrobky rozvážali do celého sveta. Po roku 1949 však už dobudovanie tunela stratilo význam. Územie okupované Maďarmi sa vrátilo späť Slovensku. Rovnako už aj železnice nejavili záujem o jeho dobudovanie.”

Z historických zaujímavostí sa oplatí spomenúť napríklad to, že na slávnostné otvorenie tunela prišli vtedajší ministri Styk a Pružina.

V roku 1944 vyhodili nedokončený východný portál do vzduchu partizáni, lebo sa obávali, že by tadiaľ mohli preniknúť nemecké vojská. A spomeňme ešte, že tunel nevyužívali na skrátenie cesty len miestni mladíci, ale aj futbalisti, keď išli na zápas do Magnezitoviec alebo do Jelšavy.

Kúsok ďalej smerom k Magnezitovciam sa oplatí vidieť aj Koprášsky tunel a viadukt. Koprášsky tunel dokonca nedávno núkala obec do prenájmu alebo na odkúpenie, napríklad na pestovanie šampiňónov. Predtým sa využíval ako sklad ovocia.

Koprášsky tunel postavili v roku 1941. Napriek dopravným a zásobovacím ťažkostiam im to trvalo len niekoľko mesiacov. Je dlhý 245 metrov, jeho smerová odchýlka nebola väčšia ako 1 milimeter, v dĺžke sa stala chyba iba 2,5 milimetra a vo výške 7 milimetrov. Tunelová rúra je vyložená tvárnicami a slavošovský portál postavili z bieleho kameňa.

Komentáre: 5

    Pridaj komentár