Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Sladovňa pivovaru vo Vyhniach

19. storočie
Zachované, opustené

Či boli úplne prví, to nie jasné. Ale dostupné zdroje hovoria, že pivo tu začali mnísi už v roku 1473. Pivovar vo Vyhniach tak patrí medzi najstaršie v strednej Európe.

Keď mnísi založili pivovar, nemohli tušiť, že ich odkaz pretrvá vyše 540 rokov. Na začiatku ocenili najmä kvalitu vody Štiavnických vrchov. Pivo varili nielen pre seba, ale aj pre obchodníkov prechádzajúcich cez Banskú Štiavnicu do údolia Hrona.

Rozvoj oblasti sa zakladal na baníctve, spracovaní rúd a železiarstve, no produkcia piva bola ich neoddeliteľnou súčasťou. Dlho sa varilo viac-menej po domácky. Väčšej výrobe však položili základy banskí podnikatelia už v stredoveku v Banskej Štiavnici, Banskej Belej, Hodruši i Vyhniach.

Zakladanie pivovarov sa spája s menom komorského grófa Seigfrieda Pieschena. Predpokladá sa, že to bol práve on, kto spolu s ďalším ťažiarom Erazmom Rosslom, pozdvihol spôsob varenia piva vo Vyhniach. Pôvodný pivovar postavili ťažiari na Dolinkách, pod centrálnou časťou obce.

Majitelia sa striedajú

Najstaršia zachovaná priama písomná zmienka o pivovare je z roku 1524. Dokument hovorí o súhlase, ktorý dala kráľovná Mária mestu Banská Štiavnica na varenie piva vo Vyhniach. Presnejšie v „starom“ pivovare, ktorý tvoril súčasť rozsiahleho skonfiškovaného Seigfrieda Pieschena. Prichádza obdobie, keď pivovar pravidelne mení majiteľov.

Zo dokumentov je zrejmé, že v roku 1553 ho kúpil za 60 zlatých olomoucký pivovarník Ján Hub od pani Magdalény. Od roku 1564 sa dostáva do vlastníctva mesta Banská Štiavnica, ktoré týždenne vyplácalo mzdu pivovarníckemu majstrovi.

Od tohto obdobia nastáva pramenné vákuum, takže nie je možné určiť rok, v ktorom pivovar získava grófka Montecuccoliová.  V roku 1590 sa vlastníkom stáva štiavnický waldbürger Žigmund Weltzer, ktorý pivovar získal od hlinického farára Daniela Cabana za 475 zlatých. Prešlo 24 rokov, a za 600 zlatých sa majiteľom stáva Anna Giengerová. V roku 1628 získala výrobu rodina banskoštiavnického ťažiara a richtára Mateja Kaisera za 450 zlatých.

Začiatkom 80. rokov 17. storočia vlastnila pivovar rodina baróna Jána Gottfrieda Hellenbacha, majiteľa tunajších baní, lekára a tajného kráľovského radcu. Keď sa dostal do dlžoby voči mestu, jej časť vyrovnal majetkom pivovaru.

Od roku 1733 začalo mesto pivovar prenajímať formou licitácie. Neustále sa zvyšujúci dopyt otvoril otázku novej prevádzky s väčšou kapacitou. Po zložitých úvahách sa nakoniec mestská vrchnosť k tomuto kroku predsa len odhodlala. S výstavbou podľa projektu architekta Jozefa Birchera začali v roku 1765.

Prichádza továrnik Karol Kachelmann

V decembri 1767 odovzdalo mesto správu starostlivo vybranému šafárovi. Obnovený pivovar otvorili 15. januára 1769, prvým správcom sa stal skúsený a rozhľadený pivovarník Ján Tesák.

Od každej jednej várky sa očakávalo 100 okovov piva, čo predstavuje 5400 litrov. Z tohto objemu sa malo 90 okovov vyúčtovať, po jednom okove mali dostať farár i správca pivovaru a osem sa mohlo odpísať ako strata pri stáčaní. Po zvýšení výroby ale nastali problémy s distribúciou a odbytom, čo vyriešil Ján Tesák jednoducho a pivo začal vyvážať aj do vzdialenejších obcí.

V časoch jozefínskych osvietenských reforiem začal pivovar dosahovať veľmi dobré výsledky. Vyúčtovanie v roku 1784 ukazuje, že predal dvadsiatim odberateľom až 1891 okovov piva v hodnote 1900 zlatých.

Koncom 19. storočia mesto Banská Štiavnica sústredilo všetky zdroje na obnovu a rozšírenie kúpeľov vo Vyhniach. Chátrajúci pivovar, podobne ako mnoho ďalších v tej dobe, bol stále viac na pokraji záujmu, hoci úradníci po prehliadkach upozorňovali na jeho katastrofálny stav. Keď zhorela roku 1893 hospodárska budova, mesto odmietlo viac do pivovaru investovať a ponúklo ho na predaj.

Rýchlo zareagoval spolumajiteľ vyhnianskej strojárne a zlievarne Karol Kachelmann II.

Na základe súhlasného stanoviska ministerstva vnútra mu nakoniec Banská Štiavnica 3. marca 1893 odpredala pivovar za 12-tisíc zlatých. V pozemnoknižnom zápise mesto kupujúceho zaviazalo, že predmet kúpy bude vyžívať výlučne na výrobu piva a nie na iné ciele.

Skúsený továrnik pristúpil k novému druhu podnikania so svojim obdivuhodným strategickým myslením. Preskúmal podmienky, v ktorých pracoval pivovar a rozhodol sa ho nerekonštruovať, ale prebudovať na sladovňu. Tým bude sebestačný na slade ako prvotnej surovine na výrobu piva.

Pivovar do encyklopédie

V roku 1894 začal rozsiahlu prestavbu. Spredu pristavil k starému pivovaru novú päťpodlažnú budovu, ktorá slúžila ako obslužná pre samotnú sladovňu. Najviac priestoru zabrali kotle, kde sa vyvíjalo teplo potrebné na sladovanie jačmeňa, aby vznikol slad.

Nad strechou sa týčil robustný štvorhranný komín s mohutným plechovým kohútom na vrchole. Na troch podlažiach vznikli priestranné humná na zloženie jačmeňa na sladovanie.

Pri sladovni použil starý náhon vody z Vyhnianskeho potoka a postavil na ňom malú vodnú elektráreň, ktorá zásobovala celú sladovňu elektrickým prúdom. Objekt ohradil typickým kamenným múrom, akým bola ohradená aj strojáreň a ktorý možno ešte dodnes obdivovať v strede obce.

O napredovaní pivovaru v kachelmannovskej réžii svedčí fakt, že neušiel pozornosti dobovej Encyklopédii maďarských Žúp a miest z roku 1903. Okrem iného sa v nej uvádza: “Pivovar sa rozprestiera na pozemku o rozlohe 2200 metrov štvorcových a pozostáva z dvoch hlavných a dvoch vedľajších budov. Pohon obstarávajú dva parné stroje s výkonom 30 konských síl. V pivovare pracuje 15 zamestnancov a jeho výrobná kapacita je 15-tisíc hektolitrov piva, ktoré sa dodáva do Banskej Štiavnice a do blízkeho Pohronia. Jedinečnou zvláštnosťou pivovaru sú jeho pivnice, v ktorých sa i počas najväčších letných horúčav tvorí prirodzený ľad.”

Po prvej svetovej vojne odkúpila pivovar Slovenská národná banka, kedže hospodárska situácia bola tak zlá, že neumožňovala ďalšiu prevádzku a pivovar takmer zanikol. Karol Kachelmann III. dostal za podnik takmer 4 milióny korún a 1. januára 1928 vzniká účastinná spoločnosť Slovenský pivovar a sladovňa Vyhne.

Riaditeľa popravili nacisti

Významným momentom bolo vypuknutie Slovenského národného povstania v roku 1944, keď sa pivovar dostal pod priamu nemeckú správu. Do Povstania sa na jeseň 1944 aktívne zapojilo mnoho jeho zamestnancov, pivovar poskytol finančnú pomoc aj svoj nákladný automobil.

Po obsadení obce nemeckou armádou odviedlo gestapo 17 ľudí. Po dvojtýždňovom väznení síce väčšinu prepustili, no riaditeľa pivovaru Jaroslava Raimana a jeho účtovníka okupanti popravili. Podniku odobrali kotle a skladovacie tanky za účelom zberu železa pre produkciu zbraní.

Po namáhavej oprave a prekonaní problémov s nedostatkom jačmeňa a chmeľu sa 25. septembra 1945 obnovila výroba. Nástup socializmu však zastavil celý proces rekonštrukcie.

Obdobie po februári 1948 predstavuje pre celé slovenské pivovarníctvo novú kapitolu, režim znárodnil spolu 12 pivovarov. Ten vyhniansky sprevádzali rôzne reorganizácie a zmeny názvu. Posledným, ktorý platil až do začiatku 90. rokov, bol Stredoslovenské pivovary a sódovkárne, národný podnik, závod Vyhne.

V roku 1993 dostal pivovar v procese privatizácie za 219 miliónov korún nových majiteľov. Tí odhalili jeho zúfalý stav. Desať rokov sa do neho neinvestovalo, takže nebol schopný spĺňať takmer žiadne normy.

Od 80. rokov, keď sa rozhodlo o likvidácii pivovaru, bol ponechaný prakticky sám na seba. Hygiena sa absolútne vypustila, následkom čoho si Sitňan, v tom čase vyrábaná značka piva, získal veľmi zlú povesť. Vlastník Eduard Rada vykonal celkovú rekonštrukciu a odvrátil zánik. S tmavým špeciálom Hell dokonca prenikol až na britský trh.

Od roku 1996 sa zmenil názov nosnej značky na Steiger, ktorý vyjadruje spätosť s regionálnou tradíciou baníctva, kde bola takto pomenovaná jedna z najvýznamnejších funkcií v bani – banský majster. V roku 2007 sa pivovar oficiálne premenoval na Pivovar Steiger.

Zdroj Lucia Gašparová • Marián Pavúk • steiger.sk

Komentáre: 3

  • Veru názov pivovaru ste ešte neopravili, fajn článoček, nedávno som tiež šiel okolo, keby som vedel, veru na tú povalu by som sa išiel pozrieť

  • ciernediery 5. októbra 2016

    Vďaka, opravili sme

  • Pozor preklep: Nie v roku 1984 ale 1884 a pivovar sa nazýva Steiger inak pekný pravdivý článok

    Pridaj komentár