Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Sklárne v Utekáči

18. storočie
ruiny

Okres Poltár, obec Utekáč. Ak sa dá hovoriť na Slovensku o hladových dolinách, toto je ona. Kedysi svetoznáme miesto je dnes múzeom úpadku. Dvesto rokov boli tunajšie sklárne príkladom úspešnej industrializácie, až kým ich nedostihla mečiarovská privatizácia a tunelovanie.

Generácie obyvateľov pracovali v továrni, no v roku 1998 pece vyhasli. Nezamestnanosť sa vtedy blížila k 100 percentám. Podľa dobového opisu sa po uliciach motali ľudia bez nádeje a peňazí.

Striedajú sa tu dva jasne rozlíšiteľné typy domov – tie pekné víkendové a tie miestnych. Po chvíli sa objaví centrálne námestie. To nemôže znamenať nič iné než betónové parkovisko z eurofondov. Po zarastenej trati sem ešte niekoľkokrát denne príde motorový vlak z Lučenca. Trať do Utekáča predĺžili v roku 1909.

Pri rieke na konci námestia je pamätník sklárskej histórie. Monument Sklár predstavuje fúkača v životnej veľkosti so sklárskou píšťalou. Na druhej strane Rimavice je už história sama – zdevastovná, ale nie úplne zabudnutá fabrika. Jednu z budov pri vstupe prerobili na šedo-fialový obecný úrad. Krásny nápis s názvom sklární Clara sa váľa na zemi.

V Utekáči sa nachádzala najväčšia hutská hala v Uhorsku. V časti Dlhá lúka bola aj najväčšia parná píla v Uhorsku. Aspoň sídlo Štefana Kuchynku, jedného z majiteľov sklární, dodnes stojí zachované v obci. Zaujímavým miestom je aj kaplnka Antona Paduánskeho, ktorá slúžila aj ako rodinná hrobka rodu Kuchynkovcov.

Nemecká stopa

Príbeh sklárstva v regióne na pomedzí troch historických žúp – Zvolenskej, Novohradskej a Gemersko-malohontskej – sa začína už v druhej polovici 17. storočia, keď vznikli najstaršie prevádzky v Starej Hute a Vígľašskej hute.

V roku 1760 nechala Banská komora v Banskej Bystrici postaviť skláreň v Sihle severne od Utekáča, ktorá mala dodávať technické a laboratórne sklo pre potreby stredoslovenských banských podnikov. Skláreň patrila štátu, odtiaľ pochádza aj názov Kráľovská alebo cisárska huta.

Majiteľ lesov v okolí dnešného Utekáča, gróf Anton Forgáč, zjavne videl v sihlianskej hute príklad, ako sa dá dobre zužitkovať miestne prírodné bohatstvo a rozhodol sa založiť si vlastnú skláreň. Stalo sa tak v roku 1801, keď preňho skláreň na Doline postavili dvaja sklárski majstri Juraj Zahn a Ján Fürtsch. Prvotný úspech viedol v roku 1824 k založeniu novej prevádzky, už na mieste zvanom Utekáč.

Aj sem došli za prácou kvalifikovaní sklári prevažne nemeckého alebo českého pôvodu. Dobré podmienky práce i života viedli k trvalému osídleniu Utekáča. Pamiatkou na prvých nemeckých sklárov sú náhrobné kamene na cintoríne a početné nemecké priezviská. Prepájanie kultúr spôsobilo vznik typického jazyka sklárov – hutnícej hantírky.

Z nej pochádza aj slovo “felez”, ktorým sa označovalo budenia sklárov. Miestny šmelcír, teda tavič po natavení skla prechádzal obcou a klepaním na liatinu zvolával do práce. Tradícia pretrvala takmer 100 rokov.

01

Platili vlastnou menou

Sklárne od začiatku vyrábali tabuľové sklo, bežné nápojové sklo, aj luxusné krištáľové, farebné, brúsené a maľované, ale aj sklo nižšej kvality pre miestnu spotrebu tzv. zelenku (od nazelenalej farby).

Pri výrobe používali najmä miestne suroviny, predovšetkým drevo na vykurovanie pecí a kremeň ako základ sklárskeho kmeňa. Vápenec museli dovážať, no salajku (uhličitan draselný, inak aj potaš) si vyrábala skláreň sama lúhovaním a odparovaním dreveného popola. Pri Utekáči sa tak dialo neďaleko od sklárne, v osade, ktorá dodnes nesie meno Salajka. Tunajšou zaujímavosťou sú drevené poschodové fínske domky.

Ďalšou osobnosťou v histórii sklární bol veľkomožný pán Štefan Kuchynka, ktorý sa zaslúžil o veľký rozmach, aj o výstavbu robotníckej kolónie. V roku 1859 založil továrenskú ľudovú školu, jednotriedku s niekoľkými desiatkami žiakov.

Práca v sklárni bola náročná, robilo sa 12 až 16 hodín. Pri peciach sa stretávali celé rodiny. Kuchynka zaviedol vlastné peniaze – vexle, za ktoré si robotníci mohli nakúpiť tovar len v jeho obchodoch. Dostali sa aj do erbu obce.

05

Podporili gymnázium

Od roku 1880 niesla skláreň názov Spojené uhorské sklárne – účastinná spol. so sídlom v Budapešti a mala asi tisíc zamestnancov. Starší syn Štefana Kuchynku Gejza zaviedol v roku 1881 ako prvý v Uhorsku strojovú výrobu lisovaného skla.

Výnimočnosť skla v tom čase priniesla obrovské zisky, a tak sa sklárska spoločnosť rozhodla v roku 1889 rozhodla podporiť sumou 100 zlatých výstavbu veľkého gymnázia v Rimavskej Sobote.

V prvých rokoch 20. storočia prešla skláreň kompletnou rekonštrukciou. Využíva sa nová technológia na tavenie skla – generátorový plyn. Začalo sa vyrábať ryté, maľované, brúsené i matované sklo. Novinkou boli petrolejové lampy a prešlo sa aj na nové programy výroby úžitkového skla.

Tradované informácie o úspechoch na svetových výstavách v St. Louis či Miláne sú Utekáču pripisované neprávom. Ocenený sklársky výtvarník Štefan Šovánka pôsobil v Utekáči len krátko v roku 1904 a medaily získal pre skláreň v Uhrovci.

Rok 1907 bol pre skláreň nešťastný. Majitelia chceli zaviesť olejové kúrenie, no lampa neopatrného sklára spadla do oleja a spôsobila mohutný výbuch. Muž vraj prerazil strechu a dopadol do rieky. Výroba úplne vyhorela.

Ruiny dovtedy najväčšej sklárne na území Slovenska odkúpil podnikateľ Jozef Inwald. Za dva roky dokázal postaviť novú murovanú továreň s modernou halou a štyrmi pecami. Utekáčska skláreň a jej majstri boli známi v celom Rakúsko-Uhorsku. Hlavným výrobným programom bolo popri klasických výrobkoch osvetľovacie sklo – lampové cilindre, tienidlá, petrolejové lampy.

V roku 1917 získava majoritu v inwaldovskej uhorskej akciovke maďarská spoločnosť Tungsram a zavádza výrobu žiarovkových baniek, čo skláreň udrží pri živote aj v čase hospodárskej krízy. Výrábali aj autolampy či reflektory. V tom čase mal závod už vlastnú turbínu na výrobu elektriny a strojáreň.

V roku 1921 sa prejavujú prvé náznaky krízy priemyslu. Sklárski majstri sa aj s rodinami presúvajú za prácou po celej Európe. Pracujú v Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Rakúsku či v Maďarsku. Tungsram necháva závod v Utekáči skrachovať a z jeho majetku následne zakladá Sklárne Clara.

Od roku 1923 bola v závode zriadená odborná škola pre sklárov, ktorá v roku 1954 dosiahla štatút odborného učilišťa a vychovala vyše sto odborníkov – utekáčskych sklárov. Miestni sú hrdí aj na kúpalisko, ktoré si postavili sami v roku 1935.

Termosky pre celý svet

Po druhej svetovej vojne závod zoštátnili a bol začlenený do Slovenských sklární, národného podniku, so sídlom v Bratislave. Začína sa s výrobou termosiek. Od roku 1961 pod hlavičkou Slovenské závody technického skla so sídlom v Bratislave, kde patril aj závod Utekáč.

V tomto období tu vznikol jediný patent svojho druhu svojho druhu na odskúšavanie teplo-izolačnej schopnosti termosky. V roku 1966 zabezpečovala skláreň úlohy technologického rozvoja na nových zariadeniach ako zatavovací stroj na termosky, vákuové karusely, linky na výrobu plechových obalov či lisostreky na výrobu plastových komponentov.

Výroba termosiek a žiarovkových baniek bola náročná na kvalitu. Vyvážali sa do zahraničia, najväčšími odberateľmi boli Švédsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Kuba a Juhoslávia.

V roku 1971 postihol závod ničivý požiar v priestoroch výroby termosiek a zničil značnú časť výrobnej kapacity. No opäť vybudovali novú modernú halu. Výroba prešla od ručnej na strojovú, čo zabezpečili nové japonské tvarovacie stroje na výrobu žiarovkových baniek a termoskových fliaš.

02

Japonské stroje v šrote

Po páde socializmu skláreň zápasila s ekonomickými problémami, neplatila za plyn a 31. decembra 1995 ju sprivatizovali. Zmeny vlastníkov nepriniesli rozvoj, práve naopak, na konci roka 1998 pece vyhasli a výroba sa definitívne zastavila. V roku 2002 sa ešte objavili správy o jej obnovení, ale k ničomu nedošlo.

Do najhoršieho stavu sa dostal areál po roku 2006. Istá majiteľka od Lučenca nechala rozobrať všetko kovové – či zo stavieb, či zo strojov – a poslala to do šrotu. V maďarských výkupných dvoroch skončili aj drahé japonské zariadenia.

„Ona u nás ťažila nie železnú rudu, ale priamo železo,“ povedala starostka pre Plus 7 dní.

O revitalizácii priemyselného parku i záujme investorov, dokonca aj o sklársku výrobu, sa hovorí už dlhšie, no nepohlo sa nič. Obec má dnes asi tisíc obyvateľov, nezamestnaných je takmer polovica.

Zdroje  obecutekac.sk Plus 7 dnísklarskyskanzen.szm.com • noslcIvan Murín

Komentáre: 1

  • Utekáč je jedno krásne miesto s atmosférou.
    Keď fungovala fabrika, bol tam i život.
    Je mi z toho do plaču.

    Pridaj komentár