Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Sklárne v Utekáči

18. storočie
ruiny

Okres Poltár, obec Utekáč. Ak sa dá hovoriť na Slovensku o hladových dolinách, toto je ona. Kedysi svetoznáme miesto je dnes múzeom úpadku. Dvesto rokov boli tunajšie sklárne príkladom úspešnej industrializácie, až kým ich nedostihla mečiarovská privatizácia a tunelovanie.

Generácie obyvateľov pracovali v továrni, no v roku 1998 pece vyhasli. Nezamestnanosť sa vtedy blížila k 100 percentám. Podľa dobového opisu sa po uliciach motali ľudia bez nádeje a peňazí.

Striedajú sa tu dva jasne rozlíšiteľné typy domov – tie pekné víkendové a tie miestnych. Po chvíli sa objaví centrálne námestie. To nemôže znamenať nič iné než betónové parkovisko z eurofondov. Po zarastenej trati sem ešte niekoľkokrát denne príde motorový vlak z Lučenca. Trať do Utekáča predĺžili v roku 1909.

Pri rieke na konci námestia je pamätník sklárskej histórie. Monument Sklár predstavuje fúkača v životnej veľkosti so sklárskou píšťalou. Na druhej strane Rimavice je už história sama – zdevastovná, ale nie úplne zabudnutá fabrika. Jednu z budov pri vstupe prerobili na šedo-fialový obecný úrad. Krásny nápis s názvom sklární Clara sa váľa na zemi.

V Utekáči sa nachádzala najväčšia hutská hala v Uhorsku. V časti Dlhá lúka bola aj najväčšia parná píla v Uhorsku. Aspoň sídlo Štefana Kuchynku, jedného z majiteľov sklární, dodnes stojí zachované v obci. Zaujímavým miestom je aj kaplnka Antona Paduánskeho, ktorá slúžila aj ako rodinná hrobka rodu Kuchynkovcov.

04
12
07

Nemecká stopa

Príbeh sklárstva v regióne na pomedzí troch historických žúp – Zvolenskej, Novohradskej a Gemersko-malohontskej – sa začína už v druhej polovici 17. storočia, keď vznikli najstaršie prevádzky v Starej Hute a Vígľašskej hute.

V roku 1760 nechala Banská komora v Banskej Bystrici postaviť skláreň v Sihle severne od Utekáča, ktorá mala dodávať technické a laboratórne sklo pre potreby stredoslovenských banských podnikov. Skláreň patrila štátu, odtiaľ pochádza aj názov Kráľovská alebo cisárska huta.

Majiteľ lesov v okolí dnešného Utekáča, gróf Anton Forgáč, zjavne videl v sihlianskej hute príklad, ako sa dá dobre zužitkovať miestne prírodné bohatstvo a rozhodol sa založiť si vlastnú skláreň. Stalo sa tak v roku 1801, keď preňho skláreň na Doline postavili dvaja sklárski majstri Juraj Zahn a Ján Fürtsch. Prvotný úspech viedol v roku 1824 k založeniu novej prevádzky, už na mieste zvanom Utekáč.

Aj sem došli za prácou kvalifikovaní sklári prevažne nemeckého alebo českého pôvodu. Dobré podmienky práce i života viedli k trvalému osídleniu Utekáča. Pamiatkou na prvých nemeckých sklárov sú náhrobné kamene na cintoríne a početné nemecké priezviská. Prepájanie kultúr spôsobilo vznik typického jazyka sklárov – hutnícej hantírky.

Z nej pochádza aj slovo “felez”, ktorým sa označovalo budenia sklárov. Miestny šmelcír, teda tavič po natavení skla prechádzal obcou a klepaním na liatinu zvolával do práce. Tradícia pretrvala takmer 100 rokov.

01

Platili vlastnou menou

Sklárne od začiatku vyrábali tabuľové sklo, bežné nápojové sklo, aj luxusné krištáľové, farebné, brúsené a maľované, ale aj sklo nižšej kvality pre miestnu spotrebu tzv. zelenku (od nazelenalej farby).

Pri výrobe používali najmä miestne suroviny, predovšetkým drevo na vykurovanie pecí a kremeň ako základ sklárskeho kmeňa. Vápenec museli dovážať, no salajku (uhličitan draselný, inak aj potaš) si vyrábala skláreň sama lúhovaním a odparovaním dreveného popola. Pri Utekáči sa tak dialo neďaleko od sklárne, v osade, ktorá dodnes nesie meno Salajka. Tunajšou zaujímavosťou sú drevené poschodové fínske domky.

Ďalšou osobnosťou v histórii sklární bol veľkomožný pán Štefan Kuchynka, ktorý sa zaslúžil o veľký rozmach, aj o výstavbu robotníckej kolónie. V roku 1859 založil továrenskú ľudovú školu, jednotriedku s niekoľkými desiatkami žiakov.

Práca v sklárni bola náročná, robilo sa 12 až 16 hodín. Pri peciach sa stretávali celé rodiny. Kuchynka zaviedol vlastné peniaze – vexle, za ktoré si robotníci mohli nakúpiť tovar len v jeho obchodoch. Dostali sa aj do erbu obce.

05

Podporili gymnázium

Od roku 1880 niesla skláreň názov Spojené uhorské sklárne – účastinná spol. so sídlom v Budapešti a mala asi tisíc zamestnancov. Starší syn Štefana Kuchynku Gejza zaviedol v roku 1881 ako prvý v Uhorsku strojovú výrobu lisovaného skla.

Výnimočnosť skla v tom čase priniesla obrovské zisky, a tak sa sklárska spoločnosť rozhodla v roku 1889 rozhodla podporiť sumou 100 zlatých výstavbu veľkého gymnázia v Rimavskej Sobote.

V prvých rokoch 20. storočia prešla skláreň kompletnou rekonštrukciou. Využíva sa nová technológia na tavenie skla – generátorový plyn. Začalo sa vyrábať ryté, maľované, brúsené i matované sklo. Novinkou boli petrolejové lampy a prešlo sa aj na nové programy výroby úžitkového skla.

Tradované informácie o úspechoch na svetových výstavách v St. Louis či Miláne sú Utekáču pripisované neprávom. Ocenený sklársky výtvarník Štefan Šovánka pôsobil v Utekáči len krátko v roku 1904 a medaily získal pre skláreň v Uhrovci.

08
03

Rok 1907 bol pre skláreň nešťastný. Majitelia chceli zaviesť olejové kúrenie, no lampa neopatrného sklára spadla do oleja a spôsobila mohutný výbuch. Muž vraj prerazil strechu a dopadol do rieky. Výroba úplne vyhorela.

Ruiny dovtedy najväčšej sklárne na území Slovenska odkúpil podnikateľ Jozef Inwald. Za dva roky dokázal postaviť novú murovanú továreň s modernou halou a štyrmi pecami. Utekáčska skláreň a jej majstri boli známi v celom Rakúsko-Uhorsku. Hlavným výrobným programom bolo popri klasických výrobkoch osvetľovacie sklo – lampové cilindre, tienidlá, petrolejové lampy.

V roku 1917 získava majoritu v inwaldovskej uhorskej akciovke maďarská spoločnosť Tungsram a zavádza výrobu žiarovkových baniek, čo skláreň udrží pri živote aj v čase hospodárskej krízy. Výrábali aj autolampy či reflektory. V tom čase mal závod už vlastnú turbínu na výrobu elektriny a strojáreň.

V roku 1921 sa prejavujú prvé náznaky krízy priemyslu. Sklárski majstri sa aj s rodinami presúvajú za prácou po celej Európe. Pracujú v Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Rakúsku či v Maďarsku. Tungsram necháva závod v Utekáči skrachovať a z jeho majetku následne zakladá Sklárne Clara.

Od roku 1923 bola v závode zriadená odborná škola pre sklárov, ktorá v roku 1954 dosiahla štatút odborného učilišťa a vychovala vyše sto odborníkov – utekáčskych sklárov. Miestni sú hrdí aj na kúpalisko, ktoré si postavili sami v roku 1935.

09
13

Termosky pre celý svet

Po druhej svetovej vojne závod zoštátnili a bol začlenený do Slovenských sklární, národného podniku, so sídlom v Bratislave. Začína sa s výrobou termosiek. Od roku 1961 pod hlavičkou Slovenské závody technického skla so sídlom v Bratislave, kde patril aj závod Utekáč.

V tomto období tu vznikol jediný patent svojho druhu svojho druhu na odskúšavanie teplo-izolačnej schopnosti termosky. V roku 1966 zabezpečovala skláreň úlohy technologického rozvoja na nových zariadeniach ako zatavovací stroj na termosky, vákuové karusely, linky na výrobu plechových obalov či lisostreky na výrobu plastových komponentov.

Výroba termosiek a žiarovkových baniek bola náročná na kvalitu. Vyvážali sa do zahraničia, najväčšími odberateľmi boli Švédsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Kuba a Juhoslávia.

V roku 1971 postihol závod ničivý požiar v priestoroch výroby termosiek a zničil značnú časť výrobnej kapacity. No opäť vybudovali novú modernú halu. Výroba prešla od ručnej na strojovú, čo zabezpečili nové japonské tvarovacie stroje na výrobu žiarovkových baniek a termoskových fliaš.

02

Japonské stroje v šrote

Po páde socializmu skláreň zápasila s ekonomickými problémami, neplatila za plyn a 31. decembra 1995 ju sprivatizovali. Zmeny vlastníkov nepriniesli rozvoj, práve naopak, na konci roka 1998 pece vyhasli a výroba sa definitívne zastavila. V roku 2002 sa ešte objavili správy o jej obnovení, ale k ničomu nedošlo.

Do najhoršieho stavu sa dostal areál po roku 2006. Istá majiteľka od Lučenca nechala rozobrať všetko kovové – či zo stavieb, či zo strojov – a poslala to do šrotu. V maďarských výkupných dvoroch skončili aj drahé japonské zariadenia.

„Ona u nás ťažila nie železnú rudu, ale priamo železo,“ povedala starostka pre Plus 7 dní.

O revitalizácii priemyselného parku i záujme investorov, dokonca aj o sklársku výrobu, sa hovorí už dlhšie, no nepohlo sa nič. Obec má dnes asi tisíc obyvateľov, nezamestnaných je takmer polovica.

Zdroje  obecutekac.sk Plus 7 dnísklarskyskanzen.szm.com • noslcIvan Murín

Komentáre: 4

  • Pred pár dňami sme tam boli a miesto už je uzavreté a sú tam demoličné stroje ako aj pár hasičských áut. Už vyzeralo že sú na niektorých častiach budovy aj rozobraté. Pravdepodobne je v štádiu demolácie.

  • Obec je obklopená krásnou prírodou.Ale keď sem vždy zavitam,mám pocit, že tu zastal čas.Torzo sklární pôsobí už roky odstrašujúco, ošarpané domy,okolo potoka, ktorý preteká dedinou neporiadok.Za 12 rokov,čo túto obec navštevujem sa tu len veľmi málo vecí zlepšilo,čo je na škodu obyvateľov,ktorí v obci Utekáč žijú.Jednym slovom KATASTROFA!

  • Obec Utekáč

  • Utekáč je jedno krásne miesto s atmosférou.
    Keď fungovala fabrika, bol tam i život.
    Je mi z toho do plaču.

    Pridaj komentár