Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Serényiho cisterna

Aj skúseného turistu môže pohľad na mapu tentokrát trochu zmiasť. Plešivecká planina vyrastá až príliš prudko, štyristo výškových metrov od cesty len tak.

Táto vápencová náhorná plošina, ktorá tvorí súčasť Slovenského krasu, je unikát, aký inde na Slovensku nemáte šancu nájsť. Napriek tomu nemá ani svoju stránku na slovenskej Wikipédii.

Plešivecká planina je ako ementál. Hlboké diery v zemi sú úplne všade, niektoré označené, iné nie. Na jednom kilometri štvorcovom je priemerne 10 až 15 závrtov, celkovo ich tu napočítali 800. Na niečo vyše 50 kilometroch štvorcových je vyše 200 jaskýň a priepastí.

Najvýznamnejšou priepasťou je 101 metrov hlboká Zvonivá jama. V jej podzemí je obrovský dóm a veľký stalagmit, 26-metrový Stĺp strachu. Vo východnej časti planiny leží 123 metrov hlboká Diviačia priepasť, ktorú tvorí deväť navzájom prepojených dómov.

Aby to nebolo také jednoduché, Plešivecká planina má dve poschodia. Biarec predstavuje vyšší zarovnaný rozľahlý povrch planiny v jej severnej časti. Je to akási planina na planine. Krovinaté riedke lesy sa striedajú so stepnými lúkami a bývalými pastvinami. Najviac bola v minulosti odlesnená severná časť a južné strmé svahy.

Ako napojiť zvieratá

Zdroje vody na planine sú veľmi chudobné a často nestačia ani pre zver. Je tu päť vyvieračiek, no všetky vyrážajú na povrch na bočných svahoch, nie priamo na planine. Dažďovú vodu zase pohltia doliny a priehlbiny. A keďže miestne lúky kedysi slúžili na pasenie oviec, koní a dobytka, bolo potrebné vyriešiť problém s nedostatkom vody. Odpoveďou bolo jedinečné technické dielo.

Serényiho cisterna z roku 1913 sa nachádza na modrej turistickej značke pri Veľkom vrchu a postavili ju aj ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.

S myšlienkou vybudovať napájacie zariadenie prišiel János Dusza, ktorý sa po tridsiatich rokoch vrátil do Plešivca ako farár. Upútal ho stav dobytka, ktorý bol neporovnateľne nižší, než predtým. Obec požiada o pomoc. Prvú myšlienku tlačiť vodu čerpadlami z prameňa na úpätí zavrhli pre vysoké náklady.

Nakoniec bola výsledkom betónová okrúhla stavba s menom po vtedajšom ministrovi poľnohospodárstva Rakúsko-Uhorska Vojtechovi Serényim. Projekt vypracoval kráľovský priemyselný radca Károly Rozsnai. Cisterna mala byť pôvodne z vápenca, no vzhľadom na jeho zlé vlastnosti v spojení s vodou sa architekt rozhodol radšej pre betón. Stavba stála 37-tisíc korún.

Myšlienka cisterny nebola nová, už dávno predtým sa používala táto metóda na zachytávanie dažďovej vody a napríklad v oblasti Bosny či Dalmácie sa tak deje dodnes.

Obrovský lievik

Cisterna nad Plešivcom má úctyhodné rozmery – priemer 16 a hĺbku štyri metre. Bola schopná zadržať 960-tisíc litrov vody. Postavili ju vo vhodnom teréne, ktorý má tvar lievika. Zrejme išlo o vznikajúci alebo zanikajúci závrt.

Počas dažďov tu zbiehala voda z plochy 290 hektárov do jedného bodu, a práve v ňom vybudovali cisternu. Vodu zachytávala aj strecha veľkej koniarne, ktorú v rovnakom čase postavili na okraji lúky. Tú už nenájdete, zatiaľ čo kedysi oplotená zberná plocha dnes mizne v trávniku.

Jamu pre cisternu vytvorili výbušninou astralit. Nádrž omietli najkvalitnejším portlandským cementom, ktorý za použitia železa a skla na hladko vyleštili. Betonárskeho odborníka najali zo zahraničia.

V strede bola cisterna predelená stenou na dve polovice, aby sa pri čistení nemusel vyprázdniť celý jej objem. V čase dažďov voda stekala do zbernej cisterny a ďalej slúžila na napájanie zvierat.

Stekanie zabezpečovalo 14 rovnomerne rozložených otvorov, cez ktoré voda prechádzala k 20 metrov dlhému a 60 cm hrubému filtru z drveného kameňa. Lapač kalu z drveného sivého vápenca okrem toho stvrdil mäkkú dažďovú vodu. Ochucovali ju aj malým mnžstvom soli, ktorá vodu zároveň konzervovala.

Spevňovacie oceľové nosníky naprieč cisternou zmizli niekedy v roku 2007. Slúžili aj na prípadné zakrytie celého povrchu doskami, čo malo zabrániť v lete odparovania a v zime zamŕzaniu. Či sa tak aj niekedy stalo, nie je jasné.

Keď sa cisterna na jar naplnila, vydržala celé leto, aj keď niekoľko týždňov nepršalo. Na čerpanie vody slúžili dve vahadlá, prebytočná voda stekala do dvoch menších nádrží poniže. Podľa záznamov z čias prvej republiky sa na Plešiveckej planine napríklad v roku 1935 páslo päťsto kusov hovädzieho dobytka, asi tisíc oviec a sto koní.

Mohli byť až tri

Slovenský kras vyhlásili za národný park 13. februára 2002, čo znamenalo zákaz pasenia. Odvtedy cisterna upadá. Lúky začali zarastať, pôda už nebola viac udupaná a do cisterny steká menej vody. Vodný stĺpec napriek tomu takmer stále dosahuje aspoň meter.

O unikátnosti riešenia svedčí aj fakt, že už v roku 1915 sa uskutočnila v Berlíne prednáška o cisterne spojená s premietaním fotografií. Tie vyšli aj v dobovom časopise. Pôvodne sa plánovali až tri cistery, ale vojna tento zámer prekazila.

Na mieste sa nachádzala pamätná tabuľa, ktorá ďakovala grófovi Vojtechovi Serényimu a poslancovi národnej rady Gézovi Kubínymu. V 70. rokoch ho vandali zničili.

Serényiho cisterna je jediná svojho druhu na Slovensku, no nie je pamiatkovo chránená. Poškodené steny naposledy opravili v roku 1995. Históriu dnes pripomína už len veľký nápis a označenie roku vytesané do betónu. Cisterna prežila Rakúsko-Uhorsko, vznik ČSR, obe svetové vojny, povojnový totalitný režim, ale súčasnosť jej už nepraje.

Zdroje praveorechove.com  slovensky-kras.eu  gemerland.sk  banmuz.sk

Komentáre: 4

  • František H. 3. mája 2017

    Chyba je v tom, že novodobé zákony pod vplyvom takzv. ochrany prírody zakážu pasenie dobytka, ktorý sa tu pásol odjakživa a formoval krajinu. Tak je na zamyslenie, ak si myslia kompetentní odborníci, že ju treba chrániť pred spásaním pasienkov, čím zaniká samozrejme využitie tejto unikátnej stavby, tak nech im zákon tiež uloží povinnosť udržiavať tuto stavbu na štandardnej úrovni. Ja nie som proti ochrane prírody, no niekedy mi chýba spätná väzba pohľadu ako na celok, napr. vlastnícke právo verzus ochrana a následné obmedzenia a dôsledky a pod. Napr. v USA najprv vykúpia pozemky a len tak vyhlásia národný park, takže veľa vecí je alebo vyzerá jednostranne, myslím, že máme ešte dlhú cestu pred sebou, aby to všetko bolo v akej-takej rovnováhe.

  • Richard V. 2. mája 2017

    Je to smutný pohľad, že sa nám to tu zo dňa na deň rozpadáva pred očami. Pred vyše 100 rokmi to tu za neľahkých podmienok postavili a v dnešnej modernej dobe sa nik nenájde, že by to kus dal do poriadku aby sa aj ďalšie generácie mohli dívať na to, čo je v Strednej-Európe jedinečné.
    Je to na zamyslenie..

  • Vlado Tököly 2. mája 2017

    Mám to fakticky za domom, celá Plešivecká planina je krásna, či už tamojšie rozľahlé lúky s prepadlinami, jaskyne, ale aj výhľady ako napríklad ten z Gerlašskej skaly, ktorá je nad našou obcou a určite tam odporúčam zájsť, keď že za ideálnych podmienok je výhľad na Kráľovu hoľu, či Vysoké Tatry a celú severnú a západnú časť rožňavského okresu.

  • Martin Klepac 2. mája 2017

    Super dielo. Fakt by bolo škoda keby úplne zaniklo.

    Pridaj komentár