Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Podzemný systém v pohorí Burda

1944 (?)
prístupné

Najmenšie pohorie Slovenska ukrýva veľké tajomstvo. Burda neďaleko Štúrova má na dĺžku sedem kilometrov, šírka je dokonca polovičná.

Tunajšie Kováčovské kopce sú jedinečnou prírodnou rezerváciou, ako geologická rarita majú andezitový podklad obklopený tufovými vyvrelinami.

Turci? Podzemná továreň?

Sopečné pohorie oddelené riekami Dunaj, Hron a Ipeľ ukrýva vzácnu prírodu, no aj zabudnutý a skoro neznámy systém podzemných chodieb. Ich účel je nejasný. Miestni rozprávajú, že tu počas vojny mala byť podzemná továreň alebo sklady. Mládež chodby pomenovala katakomby Štúrovo.

Podľa niektorých domnienok išlo čiastočne o úkryty z dôb tureckých ťažení, čo však nie je možné dokázať. Tvary chodieb sa podobajú prevažne banských štôlňam. V pohorí však žiadne bane v minulosti neboli, len lomy, kde sa ťažil andezit ako stavebný kameň.

Podľa tvaru chodieb, ich pôdorysu či vetracích šácht ide zrejme o podzemný systém určený na vojenské ciele, konštatujú českí dokumentaristi. O továreň alebo muničný sklad však takmer s istotou nešlo – ku vchodom totiž nevedia žiadna cesta.

Obľúbené miesto maďarskej smotánky

Vstupy do podzemia sú ukryté v ťažko dostupnom údolí v hustých listnatých lesoch nad osadou Kováčov. Medzi stromami treba dávať pozor na šachty, vynárajú sa len-tak, medzi kopami lístia.

Na začiatku 20. storočia sa stal Kováčov najobľúbenejším výletným miestom ostrihomských a budapeštianskych mešťanov. Jedným z iniciátorov vzniku tohto miesta bol ostrihomský kanoník Kovács, podľa ktorého nesie aj meno.

Bol tu hostinec s tanečným stálom a zotavovne. Viedli – a dodnes odtiaľto vedú – turistické chodníky na vyhliadky na vrcholoch skál. V roku 1918 sa oblasť stala súčasťou Československa a záujem o turistiku upadal.

Nový majiteľ Dr. Bischitz tu zriadil sanatórium, ktoré mu v roku 1955 skonfiškovali. Z objektu sa stal Dom dôchodcov, neskôr Ústav pre mentálne postihnutých.

img_7493

Počas druhej svetovej vojny patrilo územie Maďarsku. Okolo Kováčova prechádzajú cisternové vlaky z Rumunska, ktoré zásobujú nacistov pohonnými hmotami.

Keďže rafinérie a závody na západe, napríklad v Česku, boli pod neustálymi útokmi amerických bombardérov, Nemci využili Maďarsko s dobrou protivzdušnou obranou a v roku 1944 začali budovať podzemný komplex.

Podzemné sály pre netopiere

Za tri mesiace vyrazili stovky chodieb v niekoľkých výškových úrovniach. Hrubé práce vykonávali najmä miestni obyvatelia a zamestnanci kameňolomov.

K objektu viedla úzkorozchodná trať. Tá vznikala postupne, na haldách materiálu vyťaženého z podzemia. Dodnes sú viditeľné, no značne poškodené eróziou.

Práce však náhle prerušili a posledný odstrelený materiál už ani nevyviezli. Sú tu podzemné sály, do ktorých by sa mohlo vojsť 150-tisíc litrov paliva. V chodbách vidno aj pripravené otvory na výbušniny či pozostatky koľajníc.

img_7451

Viacero vstupov už nie je rozpoznateľných, keďže na niektorých miestach sa zosunul celý svah.

Na Vianoce 1944 oslobodila oblasť v rámci pohronsko-ipeľskej operácie 6. gardová tanková armáda. Stále nie je jasné, čo presne chceli Nemci v podzemí vybudovať. V archívoch nie sú žiadne záznamy.

V 50. rokoch tu krátko prebiehal výskum netopierov a aj dnes ide o jedno z najdôležitejších zimovísk na juhu Slovenska.

Zdroj  Dokument Stopy války v pohoří Burda

Komentáre: 1

  • Stano Petruska 12. júna 2017

    “andezitový podklad obklopený vápencovo – tufovými vyvrelinami” – vapencove vyvreliny hehe??

    Pridaj komentár