Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Pivovar Stein v Bratislave

1871
vybúraný, prerobený na byty

Ikonickú stavbu hlavného mesta zavreli, vyrabovali ju vandali a vybúrali investori. Budú z nej byty, obchody, kancelárie. Ako k tomu došlo? A prečo je búranie pamiatky vnímané časťou verejnosti a novinárov ako tá lepšia z horších možností?

Bratislavský pivovar Stein z roku 1871 zavreli v roku 2007 a výrobu piva presunuli k pivovaru Steiger do žiarskej obce Vyhne. Po treťom najväčšom pivovare v Československu a najväčšom na Slovensku tak zostali opustené priestory. Zlodeji sa do nich dostali napríklad cez rozbité okná a olúpali aj zvyšky zelenej kupoly kvasiarne, ktorá zostala z bývalého Steinu ako jediná pamiatkovo chránená budova.

Areál s rozlohou 1,6 hektára kúpila ešte v roku 2007 developerská firma Orco. Chcela ho prestavať na multifunkčný komplex. Po troch požiaroch sa zámer nerealizoval. Firma Orco nemala peniaze, vyhlásila dražbu a Stein sa dostal do exekúcie. V dražbe v roku 2010 však nemal nikto záujem.

Pamiatkový úrad posudzoval areál pivovaru už pred rokom 2010. V roku 2010 vyhlásil tri objekty (varňa so silom, kvasiareň a ležiacke pivnice) za národné kultúrne pamiatky, ministerstvo kultúry však zrušilo jeho rozhodnutie vzhľadom na námietky účastníkov konania a pretože pivovar bol v konkurze. Podľa rozhodnutia ministerstva  sa mohlo konanie o vyhlásení za pamiatky znova začať až po skončení konkurzného konania.

Vyvolávacia cena a potom ticho

K tomu došlo v júli 2013. Bývalý pivovar získala v konkurznej dražbe spoločnosť DreamField Property. Vznikla len v mesiac dražby, vlastní ju firma MiddleCap Investments. Partnerom projektu sa stal fínsko-slovenský developer YIT Reding.

Konkurzná dražba trvala hodinu, napísala Zuzana Halánová z denníka SME. Licitátor najskôr prečítal popis pozemkov a budov a potom vyhlásil vyvolávaciu cenu 12,3 milióna eur. K tej mohli záujemcovia prihadzovať minimálne po 10­-tisíc eur. Ale nikto sa neozýval, a tak šiel licitátor s cenou dole. Záujem prišiel až pri sume 8,5 milióna eur bez DPH, teda po páde ceny o 3,8 milióna. V čase, keď v roku 2007 firma Orco kupovala vtedy ešte fungujúci pivovar, odhadovali jeho hodnotu na 17 miliónov eur.

„Bolo to pre nás trochu prekvapenie, čakali sme totiž taký menší súboj,“ povedal podľa SME šéf Dražobnej spoločnosti Peter Vetrák. „Keďže išlo o konkurznú dražbu, zákon v tomto prípade nepozná spodnú hranicu, kam s cenou môžeme ísť. Vždy je to na racionálnom rozhodnutí správcu konkurzu a veriteľov.“

Predstava nového majiteľa o využití areálu bola známa už pred dražbou, keď ateliér architekta Ivana Kubíka (autora Centrálu) predložil štúdiu s názvom New Stein na hodnotenie vplyvov na životné prostredie.

Podľa časopisu Trend počítal projekt s výstavbou 386 bytov, kancelárií na ploche 11 500 štvorcových metrov, 2 350 m2 obchodných plôch a 830 podzemnými parkovacími miestami.

„Pamiatkové konanie musí začať odznova. Časť objektov môže byť vyhlásená za pamiatky. Avšak vzhľadom na to, že všetko je v dezolátnom stave a niektoré objekty boli zatopené, je otázne, nakoľko môžu byť pamiatkovo chránené,“ upozorňoval po dražbe Vetrák z Dražobnej spoločnosti.

Zachovajú pôvodné konštrukcie?

Konkurzné konanie sa teda skončilo a Stein získal nový majiteľ. V novembri 2013 vyhlásil Pamiatkový úrad za národné kultúrne pamiatky štyri objekty: varňu so silom z roku 1943, kvasiareň a chladiareň pravdepodobne z roku 1944, strojovňu s vodnou vežou z roku 1929 a ležiacke pivnice z roku 1896.

Nový vlastník pivovaru DreamField Property sa však odvolal a ministerstvo kultúry na čele s Marekom Maďaričom mu vyhovelo. Obišlo vlastný Pamiatkový úrad a v marci 2014 zmenilo jeho rozhodnutie tak, že za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásilo iba objekt kvasiarne, ktorý charakterizuje stavbu navonok.

Aktivisti z Klubu ochrany technických pamiatok to považovali za nezákonné a hovorili o klientelizme. Obrátili sa na Generálnu prokuratúru, ale neúspešne.

Ministerstvo kultúry odôvodnilo svoje rozhodnutie tak, že presadzuje „funkčnú ochranu pamiatok, ktorá sleduje verejný záujem ochrany kultúrneho dedičstva, ako aj verejný záujem rozvoja lokality, kde sa objekt nachádza.“

Podľa hovorcu ministerstva Jozefa Bednára bolo cieľom ochrániť pamiatkovo hodnotný objekt a zároveň umožniť vlastníkovi oživiť celú lokalitu. Spoluinvestor Matej Majerčák totiž ešte v januári hovoril, že v prípade ochrany štyroch objektov by bol projekt príliš nákladný a neuskutočniteľný.

Napríklad zamietnutie pivníc ako kultúrnej pamiatky odôvodnil rezort kultúry tým, že sú zatopené, jednoduchej konštrukcie a nie je možné ich označiť za súčasť urbanistického vzhľadu celého areálu, pretože sú v podzemí a vstúpiť do nich je možné len cez nadzemné miestnosti.

Ministerstvo sa pri rozhodnutí odvolalo aj na písomný prísľub developera. „Účastník konania v podanom odvolaní písomne vyjadril ochotu k čiastočnému využitiu podzemia so zachovaním pôvodných konštrukcií.“

stein-vizualizacia-2-lightbox-e1425721114589

Denník Pravda pritom už na jeseň prišiel so správou, že developer chce podľa dokumentácie k územnému konaniu na mieste pivníc vybudovať podzemné garáže.

Podľa aktivistov sa ministerstvo nechalo zaviesť. Developer tvrdil, že určené prvky pivníc zachová. „Zakomponujeme určené prvky, témy a znaky do nových objektov navrhovaného súboru a vykonáme pamiatkovú obnovu kvasiarne v súlade s dokumentáciou schválenou krajským pamiatkovým úradom.“

Ako to dopadne, uvidíme najneskôr v rokoch 2016 až 2019, kedy majú byť garáže hotové.

Kancelársku časť komplexu postaví firma obchodníka so zbraňami Miroslava Výboha (priateľa Roberta Fica), ktorá od YIT Reding kúpila časť pozemkov.

Búrať či nebúrať?

Ako vnímala búranie Steinu verejnosť? Ťažko odhadnúť, čo si myslí mlčiaca väčšina. Na poslednú prehliadku pivovaru pred búraním prišlo najmenej sedemsto ľudí, čo investori nečakali. Z diskusií na internete a z komentárov v médiách sa ale zdalo, že prevládol názor ochrániť len minimum objektov a radšej stavať, ako čakať, že by niekto chátrajúci objekt zachránil. Tento názor mal dve línie argumentácie, pozrime sa na ne bližšie.

Prvú líniu zdôrazňoval na viacerých miestach developer a použil ju aj Ľuboš Mistrík z časopisu Trend, podľa vlastných slov fanúšik brownfieldov. Pamiatkari vraj tentokrát vstúpili do hotovej veci, keď vyhlásili objekty za chránené až po tom, ako ich kúpil developer. Ten sa podľa Mistríka pred kúpou vopred uisťoval, že chránená bude len menšia časť Steinu a aj preto pristúpil k obchodu.

Pamiatkový úrad sa však ešte v roku 2010 snažil o ochranu troch objektov. A Klub ochrany technických pamiatok zverejnil v reakcii na článok list Pamiatkového úradu adresovaný záujemcovi o kúpu, v ktorom sa jasne písalo, že úrad zamýšľa otvoriť konanie s novým vlastníkom.

Druhá línia argumentácie je častejšia a je na zložitejšiu debatu. Pivovar roky nemal ochrancu a z terajšej perspektívy sa zdá málo pravdepodobné, že by našiel v blízkej budúcnosti investora, akého si predstavujú pamiatkari. Nachádza sa v lokalite, ktorá potrebuje rozvoj, zatiaľ čo ruina by ďalej iba chátrala. „Po dlhých rokoch chátrania začalo svitať spustnutému areálu na lepšie časy. Že sa ho konečne chopí schopný developer (YIT nie sú mäsiari, mafiáni ani krčmári) v spojení so schopným architektom (autor Centrálu) a vznikne niečo pekné,“ napísal Mistrík v blogu na stránke Trendu.

Najprv k tej ruine. Aj predseda predstavenstva YIT Reding Ladislav Veršovský (nevkusne) nazýval Stein chrastou Bratislavy, ktorú treba odstrániť. Pri verejnej prehliadke areálu pred búraním akcentoval investor dojem, že konštrukcie sú poškodené natoľko, že k ich obnove len tak nedôjde.

Klub ochrany technických pamiatok však porovnal stav Steinu so stavom pamiatok, ktoré sa bežne rekonštruujú vo svete. Napríklad zbrojárskeho závodu vo francúzskom Štrasburgu stáli pred rekonštrukciou len obvodové múry. Z bratislavského mlynu Klepáč zostala pred rekonštrukciou len kopa kamenia.

Prečo mohli pamiatku ochrániť

Pivovar Stein patril spolu s Ludwigovým mlynom, Vinárskymi závodmi a továrňou Stolwerck – Figaro medzi najvýznamnejších historických reprezentantov potravinárskych výrobných komplexov v Bratislave.

Bol založený v rokoch 1871 až 1876 a stal sa tretím najväčším pivovarom v Československu. Konkuroval pivu z Viedne aj Budapešti a šíril dobré meno Bratislavy aj za hranicami – dostal ocenenia v Paríži, Viedni aj Maďarsku.

Ako jeden z najstarších zachovaných priemyselných areálov v Bratislave mal urbanistické hodnoty ako mestský komplex. Jeho železobetónové konštrukcie boli priestorovo výnimočné a napríklad svojim presvetlením boli vhodné na rôzne spôsoby nového využitia. Medzi neopakovateľné prvky Steinu patrili okrúhle železobetónové stĺpy s hríbovými hlavicami a keramickým obkladom, jedinečná kupola kvasiarne, vežovitý objekt vodárensko–chladiarenskej nádrže, sústava oblúkových hál (1941) s unikátnymi rámovými oblúkmi a vrcholovými sklenenými svetlíkmi s vynikajúcim denným osvetlením z projekcie slávnej firmy Pittel & Brausewetter, ako aj kovové priehradové ťahadlové konštrukcie a množstvo ďalších zaujímavých prvkov.

Areál prežil bombardovanie (viac o ňom píšeme nižšie) a objekty boli projektované na prenášanie záťaží a vibrácií od výrobných strojov. Podľa zástancov rekonštrukcie ich postavili také dokonalé, že ani po dlhom období nevykazovali žiadne statické poruchy. Je preto na mieste otázka, do akej miery boli tvrdenia o zdevastovanej ruine skutočne opodstatnené.

Unikátom – jedinou pamiatkou svojho druhu na Slovensku – bola zachovaná technická pamiatka Sulzerova pec zo Švajčiarska (1943?) v gigantickom priestore haly s bočným a horným denným osvetlením.

Prvé pivo pred Vianocami

Pivovar Stein postavili bratia Steinovci podľa projektov Ignáca Feiglera ml. a Karola Feiglera na rozlohe 10-tisíc m2. V období vzniku vyrábal 30-tisíc až 35-tisíc hektolitrov piva ročne.

Komplex pôvodne pozostával zo sladovne (stála na dnešnej Cintorínskej ulici, v 80. rokoch 20. storočia ju prebudovali na piváreň Mamut) a pivovaru, ktorý sa nachádzal na dnešnej Blumentálskej, Legionárskej a Bernolákovej ulici.

Prvé pivo vyrobili v roku 1872 pred Vianocami. Výroba pre trh sa začala od roku 1873.

Ako píše Viera Obuchová v knihe Priemyselná Bratislava, na katastrálnom pláne Bratislavy z rokov 1894 – 1897 je komplex pivovaru zachytený na parcelách č. 2342 a 2343, hneď oproti stanici železnice na Krížnej ulici, čo bola výhoda pri preprave materiálu a výrobkov.

Pri porovnaní plánu s rytinou vyobrazujúcou Steinov pivovar v ročenke Presburger Wegweiser z roku 1905 konštatuje Obuchová, že vstup do areálu bol z dnešnej Blumentálskej ulice. Hneď pri vstupe sa nachádzala jednoposchodová budova, zrejme s priestormi pre majiteľov, respektíve riaditeľa pivovaru a administratívu.

Firma neskôr odkúpila aj vedľajšiu parcelu a začala tu budovať ďalšie objekty pivovaru. V máji 1930 bola nadstavaná chladiareň – známy objekt s vežičkou s nápisom Stein, ktorý už zbúral developer.

V nasledujúcich rokoch sa uskutočnili aj ďalšie prístavby, prestavby a novostavby, napríklad v kotolni, hlavnej výrobnej budove, umyvárni a smolovni sudov, v stolárskej dielni, aj v tzv. zotavovni, kde sa nachádzali šatne, umyvárne a jedáleň pre zamestnancov.

Už v roku 1944 sú prvé plány novej kvasiarne, pozoruhodnej budovy s kupolou, ktorá definovala siluetu pivovaru. Po druhej svetovej vojne v roku 1947 kupolu upravovali. Plány novej kvasiarne sú aj z roku 1949 a 1950.

Budovy zničili bomby

Dňa 2. apríla 1945 zasiahlo pivovar asi 30 bômb, ktoré poškodili hlavné výrobné objekty, a pivovar bol vyradený z prevádzky. Niektoré budovy pri Blumentálskej ulici tak poškodili bomby, že ich zbúrali. Následky bombardovania odstraňovali asi päť mesiacov.

Výroba sa znova začala v septembri 1945. Postupne boli vypracované štúdie na nové prevádzkové budovy Steinu.

Februárový prevrat roku 1948 urýchlil proces poštátnenia podniku, v januári 1950 vznikol národný podnik Západoslovenské pivovary, n. p. Bratislava.

Najstaršie budovy z obdobia založenia pivovaru už v tomto času neboli zachované alebo ich natoľko prebudovali, že sa v pláne z mája 1952 už neuvádzali.

Najstaršou budovou v tom čase bola umyváreň sudov z roku 1909, upravovaná v rokoch 1934 – 1935. Druhou najstaršou budovou bola varňa situovaná pozdĺž Blumentálskej ulice, ktorá však bola neskôr prebudovaná. Ostatné objekty boli podľa tohto plánu postavené až po druhej svetovej vojne v 40. a 50. rokoch, resp. ich výstavba sa plánovala.

Jeden z troch najväčších pivovarov

V roku 1969 bol zbúraný starý pivovar na Rybnom námestí, ktorý ustúpil výstavbe nového mosta ponad Dunaj. V rokoch 1967 – 1973 prešiel pivovar Stein rozsiahlou rekonštrukciou s cieľom zvýšiť kapacitu výroby (podľa projektov Potravinoprojektu Brno).

Rekonštrukciou sa výrobná kapacita zvýšila až na 650- až 700-tisíc hektolitrov ročne a v porovnaní s rokom 1938 sa produkcia zvýšila takmer sedemnásobne. V roku 1973 sa bratislavský pivovar zaradil k trom najväčším pivovarom vo vtedajšej ČSSR.

Ďalšie investície si vyžiadalo budovanie takých zariadení, ktoré odstraňovali fyzicky namáhavú prácu: montovali sa vysokovýkonné fľaškovacie linky, vybudovali sa nové varne, kvasiarne atď.

Prevádzka pivovaru skončila v decembri 2007. V apríli 2008 odtiaľto odsťahovali 40-tonovú linku na plnenie pivových fliaš dovezenú v roku 1997 z Nemecka. Keď sme vo februári 2014 čakali na poslednú prehliadku Steinu pred búraním, ktorú organizoval investor, náhodou sa nám podarilo zoznámiť s pánom, ktorý linku z Nemecka doviezol. Spolu s bývalými kolegami si bol posledný raz pozrieť bývalú prácu.

Pridaj komentár