Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Pernecké štôlne Ján a Zubau

koniec 18. stor
prístupné

Počiatky ťažby antimonitu z perneckého ložiska Krížnica spadajú už do konca 18. storočia. Správa z roku 1790 hovorí o ťažbe antimonitu v Hornej a Dolnej Barbora štôlni. Dnes sú tieto štôlne neprístupné a ležali nad úrovňou Zubau štôlne.

Rozmach baníctva v revíre perneckých baní nastáva v rokoch 1872-1887, čo súvisí s výrobou kyseliny sírovej v Cajle. Vtedy bolo podfárané 400 metrov dlhou dedičnou Pavol štôlňou. Ťažba pyritu v perneckom ložisku, ktorá sa v druhej polovici 19. storočia mohutne rozvinula, sa takmer končí rokom 1896, keď prestala pracovať továreň na kyselinu sírovú.

Obnovenie dolovania v oblasti Perneka sa začína znova v roku 1906 zásluhou firmy Klíma. Vojnová konjunktúra umožnila vyššie uvedenej firme za podpory štátu rozvinúť ťažbu antimonitu a pyritu. V roku 1915 boli vyzmáhané staré banské práce v oblasti výskytu antimonitu a v roku 1916 sa už antimonit dobýval. Najvýznamnejšou oblasťou ťažby antimonitu a pyritu bol revír Pavol štôlne a Ján žilou.

Zapojením vojnových zajatcov vybudovali v roku 1917 v Perneku úzkorozchodnú železnicu z ložiska pri Križnici až na železničnú stanicu v Perneku, ktorá slúžila na prepravu vyťaženej suroviny.

Pozrime sa na prístupnú štôlňu Ján a štôlňu Zubau, ktorá je dostupná iba z Jána. Po pár metroch v bani je na ľavej strane zrejmé, že sa dá vyliezť niekam do horného obzoru. Ďalej na dne vidno úpadnicu do Zubau štôlne.

Hlavná chodba sa po pár metroch končí, tak sa vraciame k úpadnici. Všímame si puklinu na tektonickej poruche, ktorou sa dá niekam prejsť. Po prešmyknutí cez puklinu sme v zatopenej časti.

Znova sa vraciame k úpadnici. Pred vstupom do nej sme sa rozhodli preskúmať horný obzor. Vyliezť hore nie je problém. Najskôr nás čakal priestor s vysokým stropom nad zvyškami výdrevy. V chodbe bol zával, na ktorý sa dalo vyliezť a preplaziť popod strop. Nasledoval malý priestor a ďalší zával. Preplaziť sa dajú asi ešte tri závaly, až príde časť, ktorá býva bežne zatopená – je v nej hrubá vrstva limonitového blata.

Je čas vstúpiť do štôlne Zubau. Úpadnica klesá dolu a stekajúca voda tu vytvorila peknú kĺzačku. Pomaly zostupujeme úpadnicou. Už predchádzajúci návštevníci tu nechali uviazané gurtne na pridržanie. Zostup bol celkom v pohode. Na konci úpadnice bolo treba zísť asi dve metre rovno dole. Tu sa hodili tie gurtne. Zostúpili sme postupne dolu a rozliezli sme sa po bani.

Sú tu krásne priestory, na ktorých je čo fotografovať. Je smutné, že predchádzajúci návštevníci tu po sebe zanechali odpadky ako pet fľaše a krabičky z cigariet.

• Zdroj: Montan Revue 1/2012 •

Pridaj komentár