Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Parný mlyn vo Veľkom Šariši

Mlynárstvo vo Veľkom Šariši je už len históriou. Starý parný mlyn však stále stojí ako národná kultúrna pamiatka. V jeho areáli dnes parkujú kamióny a skrášľujú ho rozobraté vraky z autodielne.

Počiatky mlyna spadajú do polovice 19. storočia. V snahe využiť rýchlo stúpajúci dopyt po kvalitnej múke sa spojili známi prešovskí podnikatelia Karol Rainer a barón Luženský, ktorý bol zároveň aj majiteľom vodného práva a pôvodného vodného mlyna vo Veľkom Šariši.

Starý mlyn spoločne rozšírili a začali s modernizáciou. Vzhľadom na to, že ich prostriedky na dokončenie náročnej rekonštrukcie nestačili, rozhodli sa v roku 1856 založiť akciovú spoločnosť. Jej stanovy uvádzajú na tú dobu veľmi vysoký základný kapitál, takmer stotisíc zlatých, píše historik Patrik Derfiňák pre Korzár.

IMG_1032
IMG_1023
IMG_1041

Medaily zo svetových výstav

Rozbeh podniku nebol jednoduchý. V 60. rokoch 19. storočia vyhorel. Vysoké náklady na opravu viedli k zníženiu základného imania spoločnosti. Na hospodárenie mali vážny vplyv aj dlhodobé suchá v rokoch 1870 – 1872.

Výrazné zlepšenie nastalo až koncom 70. rokov, keď do podniku vstúpili noví akcionári. Vďaka ich prostriedkom sa podarilo zmodernizovať a rozšíriť výrobu, čo sa prejavilo aj na zlepšených hospodárskych výsledkoch. Rozvoj nezastavil ani ďalší veľký požiar.

IMG_1049

Majitelia dôsledne dbali aj na systematické skvalitňovanie výroby a veľkošarišská múka získala viaceré ocenenia na regionálnych, celouhorských, ale aj európskych výstavách. Napríklad striebornú medailu z berlínskej výstavy roku 1879 či zlatú z mileniálnej výstavy z Budapešti.

Kvalitné výrobky a stúpajúci objem výroby umožňovali každý rok zvyšovať čistý zisk spoločnosti a akcionárom vyplácať dividendy v rozsahu od 15 do 22 percent ročne.

IMG_1017
IMG_1062

Fungoval z vlastného zisku

Začiatok 90. rokov 19. storočia priniesol konkurenciu v podobe lacnej americkej pšenice a výrobkov z nej, takže európsky mlynársky priemysel, medzi špičku ktorého patrili aj uhorské mlyny, začal strácať svoje dominantné postavenie.

Veľkošarišský mlyn mohutne investoval do modernizácie výroby, zakladali sa nové obchodné zastúpenia a v plnej miere sa využívala silná colná ochrana vnútorného trhu. Počas celej svojej existencie mlyn vo Veľkom Šariši iba v minimálnej miere využíval bankové úvery a prakticky celý svoj chod dokázal financovať z vlastného zisku.

IMG_1046

Napriek úspechom nakoniec v konkurenčnom boji rozhodla v neprospech Veľkošarišského mlyna jeho nevýhodná geografická poloha. Slabé dopravné spojenie s dôležitými obilninárskymi oblasťami a komplikovaný vývoz výrobkov spôsobovali rast nákladov.

Od roku 1902 navyše všetky okolité mlyny začal skupovať silný mlynský koncern rodiny Hatvany – Deutsch. Ten sa snažil zlikvidovať konkurenciu a vytvoriť protiváhu budapeštianskym veľkomlynom.

V roku 1910 akcionári veľkošarišského mlyna súhlasili so spojením s týmto koncernom. Prinieslo im to finančné výhody a mali možnosť stať sa súčasťou v tom čase najsilnejšieho mlynského koncernu v strednej Európe. So stratou samostatnosti sa ale postupne začal znižovať objem investícií do podniku. Navyše počas prvej svetovej vojny sa značne poškodilo jeho zariadenie.

IMG_1025
IMG_1042
IMG_1043

Jednotlivé pohonné zariadenia i strojné vybavenie bolo umiestnené najmä v hlavnej, šesťposchodovej budove. Z hľadiska kvality a bezpečnosti pracovného prostredia ju rozdelili do viacerých častí.

Na prvom poschodí sa nachádzali valcové stolice. Na druhé umiestnili rôzne dopravné transportéry a sitá, na treťom bola triedička krupice. Štvrté poschodie bolo vyhradené na manipuláciu so surovinami a múkou, na piatom poschodí sa nachádzali rovinné vysievače. Na šiestom zasa filtre.

DJI_0106

Zmohla ho konkurencia

Neskôr sa mlyn stal súčasťou akciovej spoločnosti Spojené mlyny so sídlom v Bratislave. A aj keď si dlho udržal vedúce miesto v kapacite výroby, jeho výkon bol v tom čase obmedzený na zhruba 40 percent.

Hneď po druhej svetovej vojne mlyn zoštátnili a hrozilo mu aj zbúranie. Opätovný záujem o podnik vyvrcholil v rokoch 1951 – 1954 jeho celkovou rekonštrukciou, neskôr však už len živoril. Postupne boli vybudované moderné podniky v Spišskej Novej Vsi a v Košiciach, ktorým už starý mlyn nemohol konkurovať.

V roku 1991 sa mlyn dostal do súkromných rúk. Napriek nádejnému rozbehu sa nakoniec nedokázal presadiť a výroba sa opäť zastavila.

IMG_1057
poh0038

Mlyn vo Veľkom Šariši takmer stopäťdesiat rokov predstavoval jeden z najúspešnejších podnikov v celom regióne Šariša. Väčšinu tohto obdobia pracoval ako súkromná akciová spoločnosť.

Hoci jej prioritou bola celkom prirodzene maximalizácia ziskov, podnik počas celej svojej existencie podporoval kultúrne, spoločenské, športové i charitatívne aktivity nielen v samotnom Veľkom Šariši, ale aj v okolitých mestách a dedinách.

V súčasnosti táto pamiatka s mimoriadnou historickou hodnotou rýchlo chátra.

Vedľa železničnej stanice Veľký Šariš je vystavený ďalší artefakt mlynárskej histórie – historický parný rušeň. Ide o vôbec najstarší parný rušeň na Slovensku vyrobený v roku 1882 pre potreby tunajšieho mlyna. Prezývali ho Mlinská džurka a slúžil do 60. rokoch minulého storočia.

Dnes je nefunkčný, chýbajú mu niektoré pôvodné časti, napríklad kužeľovitý komín, ktorý nahrádza nevzhľadná súčasť priemyselnej odstredivky.

Zdroj • Patrik Derfiňák

Komentáre: 2

  • vo Veľkom Šariši bol aj menší vodný mlyn pri kostole. Zachovali sa nejaké fotografie, prípadne záznamy?

  • zdravím. je ten mlyn prístupný, alebo je uzavretý. rád by som sa tam pozrel a niečo tam nafotil ak by to bolo možné.

    Pridaj komentár