Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Parný mlyn vo Veľkom Šariši

Mlynárstvo vo Veľkom Šariši je už len históriou. Starý parný mlyn však stále stojí ako národná kultúrna pamiatka. V jeho areáli dnes parkujú kamióny a skrášľujú ho rozobraté vraky z autodielne.

Počiatky mlyna spadajú do polovice 19. storočia. V snahe využiť rýchlo stúpajúci dopyt po kvalitnej múke sa spojili známi prešovskí podnikatelia Karol Rainer a barón Luženský, ktorý bol zároveň aj majiteľom vodného práva a pôvodného vodného mlyna vo Veľkom Šariši.

Starý mlyn spoločne rozšírili a začali s modernizáciou. Vzhľadom na to, že ich prostriedky na dokončenie náročnej rekonštrukcie nestačili, rozhodli sa v roku 1856 založiť akciovú spoločnosť. Jej stanovy uvádzajú na tú dobu veľmi vysoký základný kapitál, takmer stotisíc zlatých, píše historik Patrik Derfiňák pre Korzár.

Medaily zo svetových výstav

Rozbeh podniku nebol jednoduchý. V 60. rokoch 19. storočia vyhorel. Vysoké náklady na opravu viedli k zníženiu základného imania spoločnosti. Na hospodárenie mali vážny vplyv aj dlhodobé suchá v rokoch 1870 – 1872.

Výrazné zlepšenie nastalo až koncom 70. rokov, keď do podniku vstúpili noví akcionári. Vďaka ich prostriedkom sa podarilo zmodernizovať a rozšíriť výrobu, čo sa prejavilo aj na zlepšených hospodárskych výsledkoch. Rozvoj nezastavil ani ďalší veľký požiar.

Majitelia dôsledne dbali aj na systematické skvalitňovanie výroby a veľkošarišská múka získala viaceré ocenenia na regionálnych, celouhorských, ale aj európskych výstavách. Napríklad striebornú medailu z berlínskej výstavy roku 1879 či zlatú z mileniálnej výstavy z Budapešti.

Kvalitné výrobky a stúpajúci objem výroby umožňovali každý rok zvyšovať čistý zisk spoločnosti a akcionárom vyplácať dividendy v rozsahu od 15 do 22 percent ročne.

Fungoval z vlastného zisku

Začiatok 90. rokov 19. storočia priniesol konkurenciu v podobe lacnej americkej pšenice a výrobkov z nej, takže európsky mlynársky priemysel, medzi špičku ktorého patrili aj uhorské mlyny, začal strácať svoje dominantné postavenie.

Veľkošarišský mlyn mohutne investoval do modernizácie výroby, zakladali sa nové obchodné zastúpenia a v plnej miere sa využívala silná colná ochrana vnútorného trhu. Počas celej svojej existencie mlyn vo Veľkom Šariši iba v minimálnej miere využíval bankové úvery a prakticky celý svoj chod dokázal financovať z vlastného zisku.

Napriek úspechom nakoniec v konkurenčnom boji rozhodla v neprospech Veľkošarišského mlyna jeho nevýhodná geografická poloha. Slabé dopravné spojenie s dôležitými obilninárskymi oblasťami a komplikovaný vývoz výrobkov spôsobovali rast nákladov.

Od roku 1902 navyše všetky okolité mlyny začal skupovať silný mlynský koncern rodiny Hatvany – Deutsch. Ten sa snažil zlikvidovať konkurenciu a vytvoriť protiváhu budapeštianskym veľkomlynom.

V roku 1910 akcionári veľkošarišského mlyna súhlasili so spojením s týmto koncernom. Prinieslo im to finančné výhody a mali možnosť stať sa súčasťou v tom čase najsilnejšieho mlynského koncernu v strednej Európe. So stratou samostatnosti sa ale postupne začal znižovať objem investícií do podniku. Navyše počas prvej svetovej vojny sa značne poškodilo jeho zariadenie.

Jednotlivé pohonné zariadenia i strojné vybavenie bolo umiestnené najmä v hlavnej, šesťposchodovej budove. Z hľadiska kvality a bezpečnosti pracovného prostredia ju rozdelili do viacerých častí.

Na prvom poschodí sa nachádzali valcové stolice. Na druhé umiestnili rôzne dopravné transportéry a sitá, na treťom bola triedička krupice. Štvrté poschodie bolo vyhradené na manipuláciu so surovinami a múkou, na piatom poschodí sa nachádzali rovinné vysievače. Na šiestom zasa filtre.

Zmohla ho konkurencia

Neskôr sa mlyn stal súčasťou akciovej spoločnosti Spojené mlyny so sídlom v Bratislave. A aj keď si dlho udržal vedúce miesto v kapacite výroby, jeho výkon bol v tom čase obmedzený na zhruba 40 percent.

Hneď po druhej svetovej vojne mlyn zoštátnili a hrozilo mu aj zbúranie. Opätovný záujem o podnik vyvrcholil v rokoch 1951 – 1954 jeho celkovou rekonštrukciou, neskôr však už len živoril. Postupne boli vybudované moderné podniky v Spišskej Novej Vsi a v Košiciach, ktorým už starý mlyn nemohol konkurovať.

V roku 1991 sa mlyn dostal do súkromných rúk. Napriek nádejnému rozbehu sa nakoniec nedokázal presadiť a výroba sa opäť zastavila.

Mlyn vo Veľkom Šariši takmer stopäťdesiat rokov predstavoval jeden z najúspešnejších podnikov v celom regióne Šariša. Väčšinu tohto obdobia pracoval ako súkromná akciová spoločnosť.

Hoci jej prioritou bola celkom prirodzene maximalizácia ziskov, podnik počas celej svojej existencie podporoval kultúrne, spoločenské, športové i charitatívne aktivity nielen v samotnom Veľkom Šariši, ale aj v okolitých mestách a dedinách.

V súčasnosti táto pamiatka s mimoriadnou historickou hodnotou rýchlo chátra.

Vedľa železničnej stanice Veľký Šariš je vystavený ďalší artefakt mlynárskej histórie – historický parný rušeň. Ide o vôbec najstarší parný rušeň na Slovensku vyrobený v roku 1882 pre potreby tunajšieho mlyna. Prezývali ho Mlinská džurka a slúžil do 60. rokoch minulého storočia.

Dnes je nefunkčný, chýbajú mu niektoré pôvodné časti, napríklad kužeľovitý komín, ktorý nahrádza nevzhľadná súčasť priemyselnej odstredivky.

Zdroj • Patrik Derfiňák

Komentáre: 1

  • zdravím. je ten mlyn prístupný, alebo je uzavretý. rád by som sa tam pozrel a niečo tam nafotil ak by to bolo možné.

    Pridaj komentár