Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Parná elektráreň v Poprade

1911
zrekonštruovaná na galériu

Bývalá parná elektráreň je dnes Tatranskou galériou. Galéria ju dostala od mesta do dlhodobého prenájmu ako alternatívny priestor v roku 1992, hoci v tom čase bola budova takmer ruinou a mohli ju využívať len päť mesiacov v roku.

Na význam ochrany objektu upozorňovali od začiatku 90. rokov spolu s galériou aj výtvarníci. V architektonickom ateliéri Kodoň a Kraus v tom čase vznikol projekt na obnovu objektu a jeho na výstavné priestory, realizácia však niekoľko rokov viazla pre nedostatok peňazí. Napriek tomu v nej Tatranská galéria priebežne organizovala výstavy a postupne objekt obnovovala.

Obnovili aj komín

Prvý zásadnejší zlom prišiel v roku 2002, keď sa zriaďovateľom galérie stala prešovská župa. Dlhoročné úsilie vedenia galérie sa podarilo naplniť, keď Ministerstvo kultúry v roku 2003 vyhlásilo objekt za kultúrnu pamiatku pod názvom Elektráreň parná a komín.

Nadácia SPP potom poskytla prvé peniaze na výmenu okien a vypracovanie nového projektu rekonštrukcie. Ministerstvo pridalo prostriedky na rekonštrukciu fasády. V rokoch 2006 až 2009 sa do budovy galérie preinvestovalo 1,7 milióna eur z prostriedkov Európskej únie, Ministerstva kultúry a Prešovského samosprávneho kraja.

V roku 2009, po vyriešení vlastníctva, sa mohla galéria do budovy naplno nasťahovať. Získala tým výstavné priestory o rozlohe 900 m2.

Posledná etapa renovácie sa začala ešte v októbri 2013. Obnovu podstúpil aj 41-metrový komín bývalej Tatravagónky, ktorý plánovali sprístupniť pre návštevníkov – na ich vlastné riziko.

V súčasnosti je galéria funkčnou dominantou najbližšieho okolia, ktoré tvorí parčík pred železničnou stanicou. Má prístavbu pre administratívu, depozit a archív.

Priekopnícky čin

Samotnú elektráreň postavila v roku 1911 uhorská pobočka firmy Siemens-Schukert v roku 1911. Vznikla pre potreby dodávky elektriny tatranskej železnici Poprad – Starý Smokovec – Tatranská Lomnica – Štrbské Pleso. Výrobu elektriny spustili súčasne s novým úsekom trate Starý Smokovec – Tatranská Lomnica.

Účastnícka spoločnosť Tatranské elektrické a vicinálne železnice mala okrem toho zásluhu na elektrifikovaní tatranských obcí a dvoch kúpeľných miest – Lučivná a Kvetnica.

Okrem toho, že firma Siemens-Schukert bola investorom a staviteľom elektrárne, dodala aj stroje. Tie pozostávali z dvoch Curtis turbín s výkonom 400 kW na výrobu striedavého prúdu, vedenia vysokého napätia 15-tisíc voltov, transformátorov v Hornom Smokovci a na Štrbskom Plese. V tom období išlo o priekopnícky čin, keď uvážime, že železničný ťah cez Poprad bol elektrifikovaný až v roku 1955.

Elektráreň je zaujímavá nielen pre svoju históriu, ale aj pre architektúru. Dvojloďová kompozícia, ktorá pôvodne zastrešovala dve strojovne, veža na nároží a komín tvoria charakteristickú siluetu tejto časti Popradu. Omietnuté fasády kombinované s armatúrami z lícového muriva na nárožiach zase predstavujú hodnotnú historickú kulisu. Tradičnú architektúru začiatku 20. storočia dopĺňajú historizujúce prvky.

• Zdroj: Mlynka L., Haberlandová K.: Kultúrne krásy Slovenska: Technické pamiatky •

Komentáre: 1

  • tomas stepan 21. novembra 2016

    Pamätám si ako decko bolo to v hroznom stave, teraz je to super, bol som tam na viacero vystavach najviac sa mi pacila vystava ohladne skla.
    Je to super skvele !

    Pridaj komentár