Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Papiereň v Slavošovciach

1817
v prevádzke

Ak niekto kedysi naozaj potreboval gemerské spojky, boli to Slavošovské papierne.

Nikdy nedokončené železničné trate z čias Slovenského štátu, keď južné územia pripadli Maďarsku, majú nad Slavošovcami svoj najväčší pomník – Slavošovský tunel.

V samotnej dedine zostali kamenné piliere nedostavaných mostov ponad hlavnú cestu, no papiereň nakoniec prežila aj bez plánovanej železnice. Aj keď musel riaditeľ svojho času zavolať na obranu vojenskú rotu zo Štítnika.

Nepretržitá výroba však znamená aj to, že namiesto zriadenia zamýšľaného múzea v roku 1988 staré budovy vyhodili do vzduchu. Na bráne je dnes biela labuť z loga SHP Group.

Najstaršia ochranná známka na Slovensku z roku 1910 zaštítila výrobu, ktorá sa začala dávno pred ňou.

Prvá strojová výroba v monarchii

V roku 1842 sa v Slavošovciach rozbehla prvá strojová výroba papiera v monarchii, ktorá nadviazala na tradičnú ručnú výrobu. Továreň založila a viedla podnikateľka Johanna Gyürkyová. Žena – továrnička bola na tú dobu niečo nepredstaviteľné.

Dcéra chudobného farbiara z Ochtinej rodená ako Markušová sa najprv presťahovala do starého hámra v Slavošovciach, prerobila ho na primitívnu papiereň (1817) a neskôr sa nechala presvedčiť na kúpu vyspelého stroja z Nemecka.

Musela sa zadĺžiť, bojovať, ale nakoniec uspela. Keď to videl jej švagor Karol Gyürky, zriadil si vlastnú papiereň, ale v konkurencii s Johannou neobstál.

Boh vykonal zázrak

Jej rodina továreň dobre viedla a samotná Johanna Gyürkyová sa rozlúčila týmito vlastnoručne napísanými slovami:

„Možno tak zázračne s pomocou a milosťou všemohúceho pána Boha, vernou a poctivou prácou nášho váženého riaditeľa, sme sa dostali až tak ďaleko. Ľudia, ktorí poznali moje postavenie ešte pred 36 rokmi, keď dobrý môj muž ešte žil, vyjadrujú sa teraz, že Boh mojím prostredníctvom vykonal zázrak. Musím však priznať, že žiadnej žene na svete neprajem, aby musela prežiť toľké trápenie, starosti a bojov, ktoré som musela pocítiť. Bola som silnej povahy, kľudného a pevného ducha, majúc vždy dôveru v pána Boha. Keby som bola mala spokojný život, ako moji dobrí predkovia, rodičia a možno i prarodičia, mohla som sa dožiť aj veku 95 rokov. S prežitými starosťami ubúdalo mojich síl, už od mojich 58 rokov. Keď píšem tento list už ako 67-ročná, moje sily, viac duševné ako telesné, sú už podlomené.”

Výrobky pre celý svet

O podnikateľke Gyürkyovej sa obdivne vyjadrovala ešte aj reportáž v roku 1939. Kvetnatý bol opis vyrábaných produktov od pisateľa, ktorý fabriku navštívil:

„Okrem rôznych druhov novinového papiera, bol to aj krásny lesklý ilustračný papier japan, sacie papiere, písací papier, najrozmanitejšie školské zošity, hodvábny papier, rôzne farebné papiere na výrobu kvetov a iné. Vyrába sa tu aj gemerit (zvláštna masa na čistenie bielej koženej obuvi), kvalitný výkresový papier. Tu, na tejto pôde sa v rokoch meruôsmych vyrábal papier aj pre štátovky, tzv. košútovky (osobitné bankové cedule) vtedajšej vlády. Z výrobkov si zaslúžil náš obdiv zväzok najjemnejších papierov, na ktorom boli vytlačené čínske písmená – ktovie, aké tajomstvá skrývali. Zaujali nás aj veľké valce, na ktorých belosťou svietila buničitá vata na obväzy.“

Výrobky papierne odoberali aj v Bulharsku, Juhoslávii, Rumunsku, Turecku, Palestíne, Južnej Amerike, Indii, Austrálii, Číne či v Japonsku. Johannu Gyürkyovú pripomína v Slavošovciach pamätná tabuľa.

Dvakrát takmer zanikli

Dvakrát mali papierne na mále, ale dostali sa z toho. Najprv prišli problémy v roku 1923 a bol navrhnutý rozpredaj.

Profesor Michal Ursíny z Českého učení technického v Brne sa prihovoril za výrobu v Slavošovciach u ministerského predsedu, vďaka čomu získala papiereň štátnu podporu na svoju obnovu. V 20. storočí sa sústredila na výrobu školských zošitov a blokov.

No a potom tie nešťastné 90. roky, keď sa aj táto prevádzka dostala na pokraj konkurzu. Ale prežila, len výroba legendárnych zošitov Notes sa časom presunula do Betliara.

Pridaj komentár