Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Opálové bane v Dubníku

nejasné
prístupné

Na území Slanských vrchov medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica sa nachádzajú slávne opálové bane. Slovenské opály sú na svetových trhoch vysoko cenené pre svoje jedinečné vlastnosti – vynikajú tzv. opalescenciou, čiže dokonalou hrou farieb.

O začiatkoch ťažby drahého opálu na Slovensku nie sú zachované žiadne písomné údaje. Najstaršie informácie o tomto minerály vôbec pochádzajú približne z roku 500 pred naším letopočtom.

Drahé opály popísané starovekými rímskymi autormi sa vyznačujú práve intenzívnou farbohrou a výraznou opalescenciou. Je tak celkom možné, že počiatky ťažby môžu siahať až do predrímskych čias.

Nadlho jediní na svete

Prvá písomná zmienka o obci Červenica spojená s opálom pochádza z roku 1409. Už od konca 16. storočia boli bane známe po celom svete. Do odhalenia ďalších ložísk v Mexiku a Austrálii v 19. storočí bol Dubník jedinou známou ťažobnou lokalitou na svete.

Podľa údajne najstaršej baníckej listiny v maďarskom jazyku z roku 1568 sa ťažilo v Dubníku v štyroch baniach. Tento dokument je vôbec prvým písomným dôkazom o baníctve v lokalite.

Prvá písomná zmienka o drahom opáli na našom území je zo 14. mája 1597 v povolení, ktoré vydal cisár Rudolf II pre Alberta Magnusa z Vratislavi. Ďalší doklad je reskript z 5. novembra 1603, ktorý vydal tiež cisár Rudolf II. Štefanovi Kecerovi v Pekčanoch o obhospodarovaní baní na opál.

To, že ťažba opálov je staršia ako uvedené prvé zmienky, považujeme za preukázané, pretože doktor Anselm Boetius de Boot, osobný lekár cisára Rudolfa II., vo svojej práci Gemmarum et lapidum historia z roku 1609 spomína starú, zavalenú baňu na drahý opál a povrchové dobývky v činnosti.

Anglický lekár a prírodovedec Edward Brown pri študijnej ceste za pozoruhodnosťami Rakúsko-Uhorska videl v roku 1668 v cisárskej Klenotnici vo Viedni veľmi veľký a pekný drahý “opál väčší ako moja ruka.”

Obľúbené na cisárskom dvore

Opál z dubníckych baní si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší kameň Oheň trójsky.

V roku 1775 našli na dne potoka v Červenici najväčší známy opál – Harlekýn. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700-tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Je známy aj pod menom Vienna Imperial Opal.

V 18. storočí bol problémom ilegálny obchod s opálmi, na ktorom sa podieľali košickými priekupníkmi lepšie platení miestni sedliaci.

Najslávnejšie obdobie zažili bane v rokoch 1845 – 1880 za rodiny viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta, ktorý sídlil v osade Dubnik.

Správne načaté ložiská a dômyselný podnikateľský plán s prísnymi opatreniami priniesli úspech. Ten si ale nájomca naplno nevychutnal, pretože zomrel už v roku 1855.

Od roku 1855 prebrala v zmysle zmluvy prenájom baní po nebohom manželovi vdova Emília Goldschmidtová, rod. Polláková.

Rodinný podnik sa jej podarilo nielen udržať ale aj zveľadiť a vyjednať predĺženie nájmu o ďalších 10 rokov. Riadenie prevádzky prenechala v roku 1870 svojmu synovi.

To, čo sa nepodarilo rodičom, dokončil za nich ich syn Adolf Ľudovít Goldschmidt. Za rozvoj baní v Dubníku ho dokonca povýšili do šľachtického stavu. Popri všetkých okolnostiach tohto riskantného banského podnikania vyniesol európsky drahý opál na absolútny vrchol svojej slávy.

Bane opäť otvorili

Od roku 1896 až do roku 1922 hospodári na opálovom ložisku štát. Staré banské diela uzavreli v roku 1922. Neskôr prebehlo niekoľko pokusov o obnovenie ťažby, ale skončili sa neúspechom.

Až v roku 2012 ťažbu znovu spustili a v lete v roku 2015 otvorili baňu pre návštevníkov cez zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef. Pre verejnosť je sprístupnená trasa s dĺžkou 1,2 kilometra. V zatopených priestoroch bane Libanka je dokonca možné potápanie. Okolím tiež prechádza náučný chodník.

V roku 2016 sa sem vlámali zlodeji a ukradli vzácne kamene za 50-tisíc eur. Brali len hodnotné kusy.

Dubnícke bane sú dnes chránená lokalita, keďže ide o mimoriadne významné zimovisko viacerých druhov netopierov.

Libanka a Šimonka

Opál sa vyskytuje na viacerých miestach v okolí osady Dubník. Banské chodby majú celkovo cca 24 kilometrov a 17 horizontov, z ktorých je päť zaplavených.

Dvoma najvýznamnejšími miestami ťažby boli baňa Libanka a baňa Šimonka. Pokusy vyhľadávať a ťažiť opál boli zaznamenané aj na ďalších miestach.

Rozsah prác je značne rôznorodý, ale v zásade ho nemožno porovnávať s tým, čo bolo realizované v lokalitách Libanka a Šimonka. Iba tam boli založené skutočne funkčné bane.

Osada Dubník predstavovala nielen administratívne centrum banského závodu, ale aj centrum života zamestnancov s vyšším spoločenským postavením.

Okrem honosnejšej budovy úradu s bytom nájomcu a ďalších skromnejšich obytných objektov, tu bola aj brusiareň opálov, škola, dokonca aj kolkáreň.

Osadu v odľahlom prostredí hôr začali budovať buď na prelome 18. a 19. storočia alebo najneskôr na začiatku 19. storočia. Po skončení ťažby v roku 1922 tu zostali niektorí zo zamestnancov bývať, no opustené objekty chátrali.

Posledná rodina, ktorá tu bývala a pracovala pre lesy, sa presťahovala do neďalekej Červenice v roku 1976. V podstate všetky pôvodné stavby úplne zanikli alebo sa z nich zachovali len zbytky základov.

Nad osadou Dubník na vŕšku menom Hálka stojí pamätný monolit Emmy D. Goldschmidt von Libanka, ktorý jej za údajné šľachetné pôsobenie nechali postaviť úradníci a brusiči opálových baní.

O významne baní pre región svedčí aj fakt, že v Prešove je nákupné stredisko pomenované Opál a mesto odovzdáva ocenenie Opálové zrnko.

Zdroje • opalovebane.eu • Wikipédia • slovakia.travel • Pluska • opalovebane.sk

Pridaj komentár