Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Kolónia pre zamestnancov závodov v Dubnici

V roku 1937 vznikol v Dubnici nad Váhom špecializovaný závod na výrobu delostreleckých zbraní, ktorý patril koncernu Škoda Plzeň.

Po vzniku fašistického Slovenského štátu prevzali kontrolu nad dubnickým zbrojárskym priemyslom Nemci. Závod spadal pod spoločnosť Hermann Göring Waffenwerke c.o.

Okrem zbraní a munície sa v Dubnici vyrábali aj súčiastky námorných torpéd, leteckých motorov a rakiet V2. V roku 1945 najprv závod bombardovalo spojenecké letectvo, potom ho podmínovali samotní Nemci a zničili.

Ešte predtým ale stihli do mesta priniesť aj svoj koncept bývania a výsledkom jej dodnes jasne viditeľný obytný súbor pre zamestnancov závodov.

IMG_2843

Oficiálnym investorom továrenského sídliska boli bývalé Škodove závody v Plzni, kde prebiehala aj príprava projektu. Išlo o kolektívne dielo a jeho autor je nejasný.

Súpis pamiatok uvádza architekta K. Ludwiga – pravdepodobne ide o Christiana Ludwiga, autora objektu Manderla či obchodného domu Brouk a Babka v Bratislave, v iných zdrojoch sa zasa vyskytuje pražský inžinier Jiří ­Michálek.

IMG_2823
IMG_2775
IMG_2855

Pre úradníkov aj robotníkov

Pomerne rozsiahlu skupinu domov postavili v rekordnom čase, základný kameň položili 20. mája 1942 a už 23. augusta 1943 sa na novom štadióne konala slávnosť s príhovormi vrcholných predstaviteľov Deutsche Partei, zástupcov ministerstva obrany a ríšskych vyslancov.

Celok tvoria dve terénne a architektonicky odlišné časti. Na vyvýšenej terase stojí dvadsať domov pre manažment – inžinierov a úradníkov, pod nimi je o niečo skromnejšia robotnícka kolónia zložená zo siedmich dvojdomov a 26 samostatne stojacich domov.

IMG_2784
IMG_2783
IMG_2780

V centre sa nachádzal dobre vybavený učňovský domov a o kúsok ďalej spomínaný športový štadión. Noblesnejšie úradnícke domy označuje architektka Elena Alexy za výnimočný produkt obdobia, a to nielen v rámci nemeckej výstavby na Slovensku, ale aj v širšom kontexte ríšskej tvorby.

Vynikajú kvalitou materiálov, stavebného vyhotovenia a nezaostávajú ani v priestorovom koncepte. Logika dispozičného riešenia je totožná s akoukoľvek príkladnou stavbou z 30. či 40. rokov 20. storočia.

IMG_2791

Nemecké motívy na Slovensku

Pozoruhodná v našich pomeroch je najmä nezvyčajná aplikácia pseudorománskych motívov, typická pre nemeckú národno-socialistickú architektúru obytných stavieb.

Okrem príznačnej ťažkej hmoty pod vysokou sedlovou strechou s pultovými vikiermi sú to najmä výrazné detaily prezrádzajúce národnostnú príslušnosť: drevené okenice, nárožný valcový arkier s kužeľovou strechou, segmentový či polkruhový oblúk nad dverami a prečnievajúce trámy podstrešia a zasklené arkiere so zimnou záhradou.

IMG_2852
IMG_2847
IMG_2847b

Súbor ale robí výnimočným najmä urbanistické riešenie. Nemecká teória architektúry kládla dôraz na tzv. organický princíp, ktorého podstatou bol efekt prirodzeného zrastenia domu s prostredím. Objekt mal pôsobiť dojmom, akoby už dávno stál na svojom mieste.

Kľúčom k úspechu bolo napríklad sledovanie vrstevníc či terénnych útvarov, rešpektovanie mierky krajiny i historickej zástavby a vytváranie malebných priestorových zostáv s archetypickými motívmi, ako je námestie s akcentom či aleja. Súbor obsahuje všetky spomenuté atribúty.

IMG_2770

Svoju úlohu zohrala aj vysoká zeleň vysadená súčasne s výstavbou. Hustá jedľa je tak, ako na výkresoch, v tesnom susedstve väčšiny domov.

Továrenské sídlisko koncernu HGW v Dubnici nad Váhom je jednou z mála nemeckých prác, ktoré sa v pozitívnom zmysle spomínajú aj v dejinách slovenskej architektúry, dodáva Alexy.

IMG_2830
IMG_2821
IMG_2854
IMG_2765
IMG_2769
IMG_2778

Zdroje • ASB • register.ustarch • ZŤS •

Komentáre: 6

  • RE>Jozef Toth
    Boli jednoducho prideľované ľuďom pracujúcim v závodoch a tí ich potom alebo odkúpili alebo boli na nich prevedené / neviem, musel by som sa spýtať, som mladší /

    RE: Katka
    kde sa berie vo Vás taká primitívna nenávisť? Tie domy boli postavené fašistickým nemeckom, a hádam si nemyslíte, že títo by ich prideľovali komunistom? Za sabotáž v závode sa popravovalo! Prečítajte si najskôr pozorne celý článok, naštudujte dejiny a potom reagujte.

  • Všetko si prepísali KSS hnusoby. A komunistov je v Dca dosť.

  • Ako sa vôbec niektorý ľudia ktym domom dostali.

  • Jozef Toth 22. februára 2018

    “Stari Dubnicania”,ktori sa tu narodili,medzi nimi aj ja vzdy hovorili o Dolnych a Hornych kolonkach a o ulici Nad zabrehom!Velka skoda je,ze majitelia v ramci rekonstrukcie odstranuju niektore povodne architektonicke prvky.Skoda,ze pamiatkari ,popripade urad vystavby v meste to dovoli

  • Ani na jednej fotografií nemáte “Kolonky” – či už Horné, alebo Dolné. Táto časť mesta ani nikdy nebola súčasť Koloniek. Vždy to bolo “Nad Zábrehom”

  • Malá oprava čo sa týka histórie závodu :) Píšete: “V roku 1945 závod takmer úplne zničili po bombardovaní spojeneckým letectvom.” Spojenecké bombardovanie závod poškodilo minimálne, k deštrukcii došlo až v apríli 1945. Dubnická zbrojovka bola podmínovaná a vyhodená do vzduchu ženistami nemeckej armády. Spolu s ňou boli zničené všetky mosty cez dubnický potok, kvôli explóziam bolo zároveň poškodených množstvo domov v meste.

    Pridaj komentár