Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Observatórium Skalnaté pleso

1940 – 1943
v prevádzke

Známe observatórium postavili na Skalnatom plese vo Vysokých tatrách vo vojnových rokoch 1940 – 1943 v nadmorskej výške 1786 metra, severne od lanovky.

Za projektom stál český astronóm a klimatológ RNDr. Antonín Bečvář, ktorý sa stal prvým riaditeľom observatória a viedol ho do roku 1950. Založil tu tradíciu výskumu Slnka a medziplanetárnej hmoty.

„Doktorovi Bečvářovi sa podaril neuveriteľný husársky kúsok – vybudovať uprostred vojnového besnenia v Tatrách slávne observatórium. Ešte za vojny sa stal nielen jeho riaditeľom, ale na samom konci vojny i záchrancom, keď sa mu podarilo presvedčiť nemeckú deštrukčnú jednotku, aby nevyhodila hvezdáreň so vzácnym zariadením do vzduchu. Tak akosi nastala hviezdna éra Skalnatého plesa. Dodnes si pamätám svoj úžas, keď som ako začínajúci amatérsky astronóm videl prvý výtlačok Bečvářovho Atlasu Coeli, ktorý sa výrazne líšil od všetkých astronomických máp. Jeho koncepcia dodnes nezostarla,“ povedal pre Život známy český astronóm Jiří Grygar z Fyzikálneho ústavu Akadémie vied.

Kráter a planétka

Ako naznačil Grygar, v roku 1943, keď navôkol zúrila druhá svetová vojna, sa tu uskutočnilo prvé pozorovanie fotosféry Slnka, o rok neskôr prvé skupiné pozorovanie meteorov. Pri prechode frontu chceli nemeckí vojaci zničiť zariadenie observatória, no nedostali sa k nemu. Vyhodili do vzduchu iba dolnú stanicu lanovky a prvý stožiar.

Od roku 1953 prevzal observatórium Astronomický ústav SAV. Svetové meno získal ústav objavovaním komét.

Preslávilo ho aj Bečvářovo astronomické kartografické dielo Atlas Coeli 1950.0, publikované v nakladateľstve Československej akadémie vied v roku 1948. Zakreslil doň pozíciu 32 571 hviezd. Atlas dodnes uznávajú v astronomických observatóriách na celom svete.

Na počesť Antonína Becvářa pomenovali jeden z kráterov na odvrátenej strane Mesiaca.

Po observatóriu zase pomenovali planétku (2619) Skalnaté Pleso. Objavili ju v roku 1979 na austrálskom observatóriu Siding Spring.

Observatórium_Skalnaté_pleso_1

Vybavenie objektu

Pokiaľ ide o samotný objekt, ten mal po postavení dve kupoly, väčšiu pre ďalekohľad, menšiu pre astrograf. Okrem toho vybavili observatórium astronomickými hodinami, seizmografom a meteorologickými prístrojmi. Vykurovali ju ústredným kúrením, mala vlastný vodovod i núdzovú elektráreň.

Pôvodne bolo observatórium vybavené dvoma ďalekohľadmi: 0,6m (f=3,29) reflektorom firmy Zeiss a dvoma menšími ~0.2m reflektormi. Hvezdáreň mala k dispozícii i niekoľko binarov Somet-binar 25×100.

V roku 1961 zakúpili pre malú kupolu observatória 30cm astrograf (Zeiss, Jena), ktorý používali pre pozorovania malých planétok a komét kvôli určovaniu ich presných polôh.

Astrograf nahradili 61-centimetrovým reflektorom v roku 2001. Tento prístroj je dnes vybavený CCD kamerou a používajú ho hlavne pre fotometriu asteroidov.

V roku 1977 nahradili starý 0,6-metrový Zeissov reflektor novým ďalekohľadom s rovnakým priemerom hlavného zrkadla. K prístroju je namontovaný fotoelektrický fotometer, ktorý sa používa pre fotometriu rôznych typov premenných hviezd (symbiotické hviezdy, novy, chemicky a magneticky pekuliárne hviezdy).

V budove Observatória Skalnaté Pleso sa nachádza i meteorologická stanica patriaca Geofyzikálnemu ústavu SAV.

Pridaj komentár