Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Nová plynáreň na Mlynských Nivách

1935 – 1936
Z torza je múzeum

Bratislava mala svoju mestskú plynáreň už v roku 1856. Bohužiaľ sa z nej nezachovalo nič. Nachádzala sa v dnešnom centre mesta, na pozemkoch, kde je dnes Námestie slobody a Kollárovo námestie.

Areál plynárne pozostával z objektov typických pre staviteľstvo priemyselnej architektúry 19. storočia. Murované budovy s neomietnutými režnými fasádami, so sedlovými strechami a charakteristickými strešnými svetlíkmi tvorili ráz komplexu plynárne. Vyrábal sa tu svietiplyn, ktorý slúžil na osvetľovanie bratislavských ulíc, námestí, ale aj niektorých významnejších budov.

Stará plynáreň bola postupne zlikvidovaná v súvislosti s potrebou vybudovať nový areál zodpovedajúci modernejším požiadavkám na technológiu výroby plynu.

Do roku 1891 patrila bratislavská plynáreň Rakúskej plynárenskej spoločnosti, ktorá ju pôvodne postavila. V tom roku plynáreň odkúpilo mesto, rovnako ako mestský vodovod, od pražskej firmy Corte. Vznikol tým spoločný podnik, ku ktorému pribudla v roku 1902 v súčasnosti už neexistujúca elektráreň na dnešnej Čulenovej ulici (neskôr súčasť teplárne).

Presun z mesta na Nivy

Na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia bola vypísaná súťaž na projekt novej plynárne. Tá mala byť situovaná mimo mesta, na Mlynských nivách.

Súťaž vyhrali Škodove závody v Plzni. Na pôvodných projektoch figuruje logo firmy Konstruktiva, ktorá bola stavebnou sekciou plzeňskej Škodovky. Stavba novej plynárne sa realizovala v rokoch 1935-36, v modernistickom duchu, na území rastrovanom komunikáciami a zahŕňajúcom dovedna 40 objektov.

Dominantným objektom v centre areálu bola od začiatku kotolňa, hoci najpôvodnejšou stavbou bol plynojem z roku 1912.

Keďže plynáreň čiastočne zasiahlo bombardovanie Apollky v roku 1944, museli v roku 1947 vybudovať nový plynojem.

Výroba plynu prebiehala v zvislých komorových peciach firmy Didier Werke a spracovávalo sa v nich ostravské uhlie. K celému procesu výroby a následného čistenia plynu od nežiaducich prímesí slúžila para vyrábaná v kotolni.

V areáli na Mlynských Nivách neboli postavené iba výrobné objekty. Nachádzali sa tu administratívne budovy, bytové domy, garáže, dielne, laboratóriá. Niektoré z nich vznikli v neskoršom období (na začiatku štyridsiatych rokov 20. storočia), čo je zrejmé aj z ich odlišného architektonického rázu.

Realizovala ich firma Pittel a Brauswetter a kancelária Alexandra Feiglera, ktoré v tom období patrili v Bratislave medzi najproduktívnejšie.

Nová bratislavská plynáreň je reprezentantom moderného priemyselného komplexu realizovaného v duchu funkcionalizmu. Hoci režné murivá sú jasným odkazom na minulosť, subtílnosť stien a veľké plochy tabuľkových okien znamenajú radikálnu zmenu voči tomu, ako vyzerali po konštrukčnej, ale aj formálnej stránke objekty starej plynárne.

Postupom času dochádzalo v plynárni k čiastkovým zmenám. Predovšetkým po roku 1946, keď továreň znárodnili, ale aj po roku 1977. Príčinou bol prechod výroby zo svietiplynu na zemnú plyn, čo však neznamenalo radikálne zásahy do pôvodnej stavebnej štruktúry územia.

Zmena na múzeum

Dnes už z pôvodného areálu ostalo iba torzo. Preto je fajn, že z pôvodnej kotolne, chemického laboratória a dechtárne vzniklo v roku 1996 Múzeum plynárenstva. Založil ho štátny SPP pri 140. výročí vzniku plynárenstva na Slovensku.

Múzeum sa stalo jedným z prvých po roku 1989, ktoré využilo priemyselnú architektúru na tento účel. Jeho autorom bola dvojica architektov Košťál-Košťálová.

Expozícia múzea predstavuje spomienku na doby plynových lámp v uliciach Bratislavy.

• Zdroje: Ružinovské echo • Mlynka L., Haberlandová K.: Kultúrne krásy Slovenska: Technické pamiatky •

Pridaj komentár