Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Mlyn Marianna v Piešťanoch

koniec 19. stor.
chátra

Budova na Palárikovej ulici neupúta vašu pozornosť, kým sa nedozviete, že za plotom sa skrýva jeden z posledných mlynov v Piešťanoch. Marianna mlyn, ako ho prezývajú Piešťanci, sa v niektorých prameňoch spomína aj ako Slezárikov mlyn. Meno rodiny Slezárik je spojené aj s mlynom v Radošine a tiež v Malých Ripňanoch, ktorý ma veľmi podobnú hmotu a architektúru ako tento objekt. Pamätníci uvádzajú aj že šlo o mlyn rodiny Mišurovcov.

Vysoká budova slúžila ako sýpka a staršia nízka budova povedľa skrývala samotný mlyn. Ten bol postavený ako väčšina takýchto budov – má skoro štvorcový pôdorys, hrubé múry na pevných základoch a pevné drevené stropy na masívnych trámoch, ktoré mali uniesť obrovskú váhu mlecích strojov a ich vibrácie.

Podľa jedného z dedičov vlastnáckych práv šlo o parný mlyn. Parný stroj bolo možné v zdevastom stave vidieť ešte na prelome tisícročia – obežné koleso stroja malo priemer cca 4 m a hmotnosť asi 20 ton.

Ako však tvrdí miestny historik zdrojom energie pre mlyn mohla byť  aj vodná turbína pre blízkosť potoka Dubová. Nestabilný prietok vyrovnával elektromotor.

Táto stavba, napriek svoju technickému rázu, nesie zaujímavé detaily. Na jej vzhľade badať jasné prvky romantizmu. Na priečelí mlyna sa kedysi nachádzali dve plastiky: Práca roľníka, ktorá zobrazovala človeka pri orbe a Chlieb národa, ktorú predstavoval sejúci roľník. Sochy sa teraz nachádzajú v Poľnohospodárskom múzeu v Nitre.

• Zdroj: Lívia Gažová z rozhovoru s Alexandrom Urminským •

Komentáre: 5

  • No a na záver identifikácia mlyna, to je tá biela budova s červenou strechou….To je snáď všetko.

  • A ešte jedna informácia, nejestvujú dediči vlastníckych práv k uvedenému mlynu. Mlyn prepadol ešte pred vojnou pravdepodobne banke po tom čo, podľa ústneho podanie, utiekol pokladník spoločnosti do Ameriky aj s peniazmi.

  • Ten miestny historik má nesprávne informácie. V Piešťanoch boli dva mlyny vodné, Kudláčov a Jeklov. Je pravda, že tento mlyn bol blízko potoka, ale nikdy s tým potokom nemal nič dočinenia. V danej oblasti bol navyše stav pre Jeklov mlyn, žiadne ďalšie využitie potoka nebolo možné a ani realizovateľné. Pozostatky rozsiahlych vodných stavieb uvedených mlynov je dodnes možné vysledovať, aj keď na ich mieste sú teraz cesty.

  • Mám ešte jednu prosbu, dlhodobo sa zaujímam o osud zmienených reliéfov. Za 25 rokov som dostal rôzne informácie, nič sa však nepotvrdilo. Požiadal som o informáciu priamo Poľnohospodárske múzeum, ani mi neodpovedali. Škoda. Ak máte overenú informáciu poprosím vás o prameň.

  • Ešte doplnenie k zmienke o Slezárikovom mlyne. Slezárikov mlyn sa uvádza ako vodný mlyn.
    Mišurech mlyn bol elektrický – neskôr parný. Pri porovnaní rôznych prameňov mi vychádza, že Slezárikov mlyn by mohol byť Jeklov mlyn, ale to by mohol potvrdiť niekto z rodiny Jeklovcov.

    Pridaj komentár