Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Medený hámor v B. Bystrici

Pätnásť minút chôdze od centra Banskej Bystrice je Medený hámor – pamiatka európskeho významu, ktorá potichu bez ochrany chátra.

Druhý najstarší veľkovýrobný podnik na území Slovenska pracoval nepretržite takmer 500 rokov (1496 – 1991). Z rozsiahleho komplexu dnes zostalo len jadro. Prvé objekty zbúrali za komunizmu, ďalšie – oveľa hodnotnejšie – v roku 1997 po zbabranej privatizácii.

Tmavé miestnosti, rozžiarené vyhne. Prácu v Medenom hámri si dnes vieme lepšie predstaviť aj vďaka obrazom Dominika Skuteckého (1849 – 1921), významného, ale tiež trochu nepovšimnutého slovenského maliara.

Chodieval do hámrov a ťažko pracujúcim mužom platil za to, že mu pózovali. Pred nástupom socialistického realizmu zobrazil tému práce vo svetle žeravej medi, z ktorej sa odlievali kotly.

historicka-fotografia-Zaživa-v-Bystrici-Banská-Bystrica-v-zbierke-pohľadníc-Bohuslava-Markusa

Dnes už to idyla nie je. Chátrajú práve najhodnotnejšie objekty. Areál dvadsať rokov nemá jasnú funkciu, keďže po privatizácii sa využíval prakticky len na skladové a administratívne účely.

Majiteľ sa nestará. Tie budovy, ktoré sa dajú, prenajíma. Po privatizácii demontovali výrobnú technológiu a storočné objekty nechali bez dozoru. Pretekajúca strecha spôsobila, že viaceré steny majú vážne statické poruchy, prepadol sa strop a zatečené fasády znehodnocujú okná.

Poškodené objekty sú pritom pamiatkovo chránené a za ich znehodnotenie by mal majiteľ platiť aspoň pokutu.

Najstarší je objekt hiartov – pecí, ktorý vznikol počas renesančnej prestavby po požiari v roku 1760. V tom období to bol najväčší mestský požiar v Európe. Zachvátil celý Medený hámor a postupne sa presunul na celú Banskú Bystricu. Podľa historických záznamov ho spôsobili tesári, ktorí po varení neuhasili oheň.

Ďalšie objekty sú z 19. storočia: dielňa, hala elektrolýzy a laboratóriá. Okrem nich je v areáli ešte funkcionalistická budova usmerňovača elektrického prúdu z roku 1927.

Zoznam sa nekončí – objekt pomocných prevádzok, skladov a administratívy, no a pri dielni sa zachovala hodnotná časť vodného náhonu. Vodné náhony tvorili hlavný zdroj energie prevádzky – poháňali väčšinu strojov.

Prvý trhovo orientovaný podnik

Na historických fotografiách pôsobí Medený hámor malebne. Tvorili ho menšie roztrúsené objekty so šikmými strechami. Areál pripomínal viac dedinku ako výrobný koncern. Ten dojem už je preč. Rôznorodosť je však dôsledkom viac ako päťstoročného vývoja.

Medený hámor začal fungovať v roku 1496 a po Kremnickej mincovni je druhým najstarším veľkovýrobným podnikom na území Slovenska. Práve s mincovňou aj úzko spolupracoval, viaže sa na banícku a hutnícku históriu Banskej Bystrice a celého regiónu, kde mala ťažba medi priemyselný význam už od 13. a 14. storočia.

Meď sa ťažila hlavne v neďalekej Španej Doline (Herrengrund) a v Starých Horách (Altenberg). Najväčší rozmach mediarskeho priemyslu nastal v rokoch 1494 – 1546, keď boli bane a huty v prenájme Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti.

„Mediarsky podnik s hámrom bol prvým a najvýznamnejším podnikom na Slovensku, ktorého produkcia bola orientovaná jednoznačne na trh,“ približuje architekt Vladimír Husák.

Dôkazom podnikateľskej inovatívnosti bola aj vysoká úroveň manažmentu. Prejavovala sa nielen vo výrobných a riadiacich procesoch podniku, ale aj pri rozmiestnení budov.

Medený hámor obsahoval spolu s pridruženou výrobou a obytnou osadou znaky a prvky manufaktúry, z ktorej bol priamy prechod k podniku továrenského typu. Na území Slovenska je to ojedinelé, keďže éra manufaktúr u nás trvala relatívne krátko.

Vznik osady s jednoznačnou priamou väzbou na výrobný areál Medeného hámra dokumentuje veľmi rané štádium industrializácie krajiny. Je to hmotný dokument stáročnej kontinuity techniky a technológií, skúsenosti a vývoja hutníckeho priemyslu medi na jednom mieste.

Untitled-113-1000x589

Na zoznam UNESCO

Mohol by byť lákadlom pre turistov, keby sa ho podarilo vhodne oživiť. O to sa teraz pokúšajú miestne združenia a odborníci z Fakulty architektúry STU, ktorí by ho radi zapísali do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO spoločne s Kremnicou ako lokality dokumentujúcej éru ranej industrializácie metalurgie medi v Európe.

V minulosti nevyšiel zápis do geomontánneho parku, keďže objekty sú v súkromnom vlastníctve. Aktuálne má potenciál Medeného hámra ukázať séria prác študentov, ktorá nasleduje po desaťročnom výskume.

Návrhy študentov majú ambíciu riešiť aj pohľad investora – či má investícia do priemyselného dedičstva reálnu návratnosť. Preto okrem expozičnej a muzeálnej funkcie obsahujú aj komerčné prevádzky – kaviarne, reštaurácia, penzión, podnikateľský inkubátor alebo coworkingový priestor. Aj v minulosti sa v Medenom hámri predávali medené výrobky a bolo tu železiarstvo.

Oživenie tradície s prihliadnutím na súčasné potreby sa premieta do architektonických návrhov. Historické detaily sa dopĺňajú s novotvarmi, na fasádach je symbolicky použitý medený materiál.

Štúdia nového využitia areálu na Science centrum UMB

Autor: Bc. Natália Michalová

Vedecké centrum má plniť vzdelávaciu funkciu hravým spôsobom. Jeho príjemné novotvary sa dopĺňajú s historickou architektúrou, medené fasády pripomenú mediarsku tradíciu. Science centrum má byť verejno-prospešné, určené pre všetky vekové kategórie.

Štúdia nového využitia areálu na obchodno-expozičné centrum

Autor: Bc. Barbora Babocká

Hlavnou myšlienkou návrhu je maximálne využitie dochovaných stavebných štruktúr pri čo najmenších investičných nákladoch a bez toho, aby sa pôvodné objekty odstraňovali alebo výrazne menili. Sú tu hlavne komerčné prevádzky, v priľahlých plochách sa nachádzajú trhy a je tu tiež železiarstvo, ktoré myšlienkovo nadväzuje na pôvodné kováčske dielne.

Štúdia adaptácie usmerňovača jednosmerného prúdu

autor: Martin Kolcun

Autor sa zameral na funkcionalistický objekt usmerňovača a vytvoril dve alternatívne riešenia adaptácie, bez výrazných zásahov do pôvodnej štruktúry objektu. Prvé riešenie mení objekt na ddministratívne sídlo spoločnosti, druhé riešenie na podnikateľský inkubátor v nadväznosti na Science centrum UMB. Autor bral veľký ohľad na charakteristický detail industriálnej architektúry z obdobia funkcionalizmu – sklobetón a zachované technické vybavenie objektu.

Štúdia adaptácie objektov hiartov na expozíciu baníctva

Autorky: Monika Bočková, Lenka Borecká

Autorky Monika Bočková a Lenka Borecká sa zamerali na najstarší objekt hiartov a do jeho útrob vsunuli expozíciu baníctva, ktorá v Banskej Bystrici chýba, spoločne s expozíciou malieb Dominika Skuteckého, ktoré vypovedajú o prevádzke hámra. Autentické dobové maľby miesto fotografií sú celkom originálnym riešením spájajúcim históriu, techniku, kultúru a umenie. Okrem výstavno-muzeálnej funkcie je tu aj komerčná – kaviareň, bar a predajňa medených výrobkov.

Štúdia využitia časti areálu na stravovacie a ubytovacie účely

Autorky: Anna Juríčková

Riešenie dokazuje, že objekty Medeného hámra sú využiteľné aj na tradičné komerčné funkcie ubytovania a stravovania. Zaujímavým je riešenie novotvarov, ktoré vkusne dopĺňa staré objekty a robí z nich monolity. Použité tradičnej sedlovej strechy v modernom šate korešponduje s dávnym výrazom historickej industriálnej osady. Autorka opäť používa medené fasády, ktoré v kombinácii s so sklom pôsobia maximálne vkusne. Návrh robí priestor areálu atraktívnejším, dokonca aj samotný viadukt nad hámrom.

Čo všetko tvorí Medený hámor

Hiarty (1760) – renesančný objekt je najviac chránený v areáli Medeného hámra. Slúžil na konečné spracovanie medených produktov. Dodnes je zachované jeho pôdorysné trojlodie, ktoré vzniklo úpravami počas 16. storočia. Je to pravdepodobne najstaršia odlievacia hala hámra. Objekt postupne prešiel ďalšími prestavbami. Hala je zaklenutá pruskými klenbami a otvormi na odvod dymu – dymníkmi z tehál. Dnešný stav nie je príliš vábny, je to dôsledok asanácií v roku 1996. Hiarty však majú mnohé hodnotné prvky, ako sú spomínané dokonale zachované klenby, prízemné časti obvodových múrov, dekorácie, oblúkové okenné otvory čitateľné z interiéru, oporné piliere spriahnuté kovanými železnými tiahlami a hodnotný krov, ktorý žiaľ pri ľahostajnom majiteľovi chátra.

Dielne (1851) – objekt bol postavený na mieste pôvodnej valcovne a hámra na kovanie a vypaľovanie tzv. mincových cánoc – medených tyčí, z ktorých sa rezali platničky na razenie mincí. Technológie objektu boli v prevádzke pomocou energie vody. Prívod vody zabezpečoval vodný náhon s vodným kolesom, aké sa dá vidieť na mlynoch. Nový objekt slúžil pomocným prevádzkam obslužných dielní a zachoval sa len s malými neskoršími úpravami. Hodnotné sú: dispozičné rozvrhnutie priestorov, zachované drevené výplne otvorov a vodné náhony. Dielne pôsobia trochu ako kaštieľ, zvonka sú zastrešené valbovou strechou.

Hala elektrolýzy (1891) – slúžila na výrobu rýdzeho kovu pomocou elektrolýzy. Hodnotným prvkom je zachovaný drevený krov rozponu dvadsať metrov, podopretý oceľovými stojkami prútovej nitovanej konštrukcie, ktoré okrem krovu podopierajú aj nitovanú žeriavovú dráhu mostového žeriava z pôvodnej technológie. Murivo južnej steny je skladané z tehlových a kamenných pásov. Okenné otvory a výplne sú hodnotné pre svoj tvar a veľkosť. Aktuálny stav objektu v sebe nesie stavebno-modernizačné zásahy v priebehu 20. storočia: funkcionalistické členenie a kovový materiál okenných výplní, protišmykové dlaždice podlahy, vlnitá plastová krytina na pôvodnom krove, ktorá však nie je udržiavaná.

Laboratóriá (19. stor.) – slúžili na vývoj a overovanie skúšobnej prevádzky. Vznikli po adaptovaní objektu skladu medených platničiek, ktorý stál na mieste laboratórií. Charakterizuje ich veľkopriestorová hala prekrytá dreveným trámovým stropom s novšími podpornými stojkami. Strop je na pár miestach deštruovaný, keďže majiteľ zanedbal preventívnu údržba strechy. Pod halou sa nachádza podlažie s hodnotnou sústavou klenbových polí z tehlového a zmiešaného muriva, dnes je však zasypané. Zaujímavosťou je aj zachovaná oceľová nádrž výrobnej technológie.

Usmerňovač elektrického prúdu (1927) – je to funkcionalistický objekt, ktorý síce nie je pamiatkovo chránený, no ochranu by si zaslúžil ako dokument priemyselnej architektúry daného obdobia. Zastupuje funkcionalistický architektonický štýl vo vývoji areálu medeného hámra, popri starších objektoch z obdobia renesancie, baroka a klasicizmu. Zároveň dokladá históriu elektrifikácie medeného hámru. Funkčne odkazuje na vodné elektrárne Harmaneckej a Starohorskej sústavy. Do ich odbernej siete bol Medený hámor zapojený práve prostredníctvom usmerňovača. Dejiny elektrifikácie v banskobystrickom regióne sú vzácnou kapitolou samé o sebe – spomínané vodné elektrárne vznikli z vládneho podnetu vtedajšej Československej republiky ako reakcia na krízu.

Vodné náhony – sú špecifickým rysom Medeného hámra. Vodná energia bola používaná na pohon strojov, kolies, valcov, bucharov. Využívali vodnú energiu neďalekého potoka Bystrička, z ktorého v minulosti odrazili prívodný kanál. Ten sa zhruba 2 km pred závodom vetvil dvoma smermi. Z nich sa napájali jednotlivé zariadenia kolesovní s hnacími kolesami. Celkovo bolo v areáli hámra približne 500 m vodných náhonov. Ich trasovanie sa počas prevádzky niekoľkokrát menilo podľa zmien vo výrobnom procese a používanej technológie. Vodné náhony sú charakteristickým rysom a významnou hodnotou hámra, dokladajú zručnosť a dômyselnosť našich predkov pri využívaní sily vodnej energie. Navyše dávajú špecifický architektonický a urbanistický výraz areálu Medeného hámra, ktorý tak pôsobil ako „osada mlynov“.

Administratíva a pomocné prevádzky závodu – sú novodobé stavby relatívne mladého dáta, pristavané k halám elektrolýzy. Funkcie tohto typu odjakživa dopĺňali fungovanie závodu, no v minulosti, v období ručnej manufaktúry, boli vysunuté mimo okraj hámrom urbanizovaného územia, až v záverečnej fáze výroby sa dostali do tesnej blízkosti starých hál a zastavali tak voľné plochy areálu. Ak nazeráme na Medený hámor ako na historický priemyselný areál, v architektonicko-objemovej štruktúre historickej časti areálu pôsobia skôr rušivo. Aj napriek tomu dokumentujú bežný spôsob stavania takýchto objektov daného obdobia a v súčasnosti predstavujú najviac komerčne využiteľný potenciál po stránke technickej a kapacitnej.

Komentáre: 1

  • Vďaka za výborný článok a vôbec celý projekt – ani som netušila, čo všetko zaujímavé mám v okolí.

    Pridaj komentár