Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Magnezitka v Košiciach

Magnezitka s rozlohou 15 hektárov ležala v priemyselnej zóne medzi rekreačným parkom Anička a sídliskom Ťahanovce v Košiciach. Do doby začatia prevádzky VSŽ boli Slovenské magnezitové závody najväčším výrobným závodom na území mesta.

V roku 1996 výrobu úplne zastavili. Budovy pustli, postupne padali alebo držali len silou vôle. Všade naokolo bola sutina a úlomky. Nie tak dávno areál ťažké stroje dorazili (obrázok vľavo). Stáť zostal len vysoký komín.

Magnezit sa začal na Bankove ťažiť v roku 1901. Pálený magnezit vyrábali od roku 1911 ešte v starej magnezitke. Najprv fungovali dve šachtové pece, po vojne v roku 1920 magnezitku zrekonštruovali a výroba pokračovala.

Pôvodnú magnezitku v 50. rokoch presťahovali na okraj mesta. Len mesto sa odvtedy akosi rozrástlo. Do roku 1990 pracovali 4 rotačné pece, dve potom odstavili.

V okolí magenzitky však dochádzalo k znečisťovaniu okolia, pôdy a vzduchu. Keď zafúkalo, zamorila aj vzdialenejšie vzdialenejšie oblasti, hlavne mestské obytné zóny, parky a sídliská.

Mesto sa za čias Rudolfa Schustera rozhodlo na podnet občanov zastaviť jej činnosť. O prácu prišli stovky baníkov a magnezitárov.

“Košice v tom čase (70. roky, pozn. ) boli najšpinavším mestom vo vtedajšom Československu. Ostrava bola na tom lepšie z hľadiska ovzdušia ako Košice. Viem to, lebo som si nechal robiť tajné merania. 150 ton na kilometer štvorcových bola norma. A to na rok. V Košiciach v centre mesta bolo 450 ton. Trojnásobne prekročenú normu nemala ani Ostrava. Magnezitka dávala 800 ton ročne, rovnako lokálne kotolne veľmi znečisťovali prostredie. 145 lokálnych kotolní sme zlikvidovali a postavila sa tepláreň.”

Schuster sa v roku 2011 takto vyjaril v rozhovore pre aktuality.sk a pokračoval:

Začal som bojovať proti magnezitke. Dal som si opäť urobiť analýzu škodlivosť magnezitového prachu na ľudský organizmus. V tom čase robiť takéto prieskumy bolo nebezpečné. Keď som už mal  výsledky, začali sa robiť pokusy na potkanoch. Prach sa im dostal do srdcového svalu. Dokázalo sa, že deti, ktoré sa v okolí rodili, boli menšie. Nemohlo sa to však publikovať. Nakoniec aj mojou zásluhou sa pôvodná fabrika odstavila. “

Nakoľko mu však veriť, nevieme.

Rok 1998 bol pre magnezitku najťažší, pretože sa rozhodlo o privatizácii podniku. Tento proces bol zdĺhavý a majiteľa nie a nie nájsť.

Postupne sa ich vystriedalo viacero, ale rekonštrukcie sa už magnezitka nedočkala. Chátrajúci objekt poznačil čas a tiež zlodeji, ktorých lákali najmä medené káble a iné farebné kovy. Vandali postupne rozbili, čo sa rozbiť dalo.

Pred 10 rokmi sa zrútila časť budovy a pochovala v ruinách bezdomovca. V tom čase chcel dať majiteľ odstreliť 116 metrov vysoký komín, no ten vydržal až dodnes.

“Najmä preto, lebo ako letová prekážka musí byť v noci osvetlený,” objasňoval dôvod odstrelu. O koho išlo, nevieme, redakciu miestneho Korzára požiadal o anonymitu. Ak sa vám to zdá zvláštne, tak nie ste sami, ale tak to na východe vtedy chodilo.

O tom, že komín by mal zostať zachovaný, písal Korzár aj v roku 2012. Riešili, čo s  lokalitou – a jednou z možností malo byť aj vytvorenie nového centra s parkom. Aj štúdia sa zrobila.

O to väčšia škoda, pretože pôvodné budovy v areáli mali potenciál na kultúrne i komerčné využitie s možnosťou zachovania ich častí.

Komentáre: 2

  • Dobrý deň! Ja sa chcem opýtať na jednej z vašich fotiek ktoré sú tu a na jednej z nich je odfotený komín a dole na ľavo je taky malý biely dom. No a ja chcem niečo vedieť o tom dome, pretože už tu stojí veľmi dlho a ja neviem prísť na to čo to bol v minulosti za dom. Ak by ste mi niečo mohli zistiť o tom dome. Ďakujem

  • Dušan Rybár 27. novembra 2016

    Ako súčasť tejto magnezitky existuje aj stĺpové vedenie, ktorým premávali malé “vagóniky” a prinášali rudu magnezitu z neďalekej bane Bankov do tu uvedenej magnezitky na spracovanie. Ako chlapec si pamätám ich premávanie “ponad hlavy” v obytných štvrtiach košického Severu, dodnes sú na svojom mieste stĺpy s káblovým vedením. Najdominantnejšou časťou celej trate je podľa mňa križovanie Čermeľskej doliny vysoko nad zemou. Ukončenie trate v magnezitke vidno na vyššie uvedenej fotografii (horný rad stredná fotka medzi 9 menšími fotkami)

    Pridaj komentár