Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Magnezitka v Jelšave

1893
v prevádzke

Vitajte v mesačnej krajine pri Jelšave. Miestny podnik je najväčší ťažobný a spracovateľský magnezitový závod na Slovensku. Prezentuje sa ako jeden z vôbec najväčších svetových producentov mŕtvo-pálenej magnézie.

Jeho história siaha až do roku 1893, kedy podľa záznamov mestský účtovník Juraj Farkaš predložil správu, že „kamene“ nájdené v oblasti Dúbrava sú magnezit, nerast, ktorý bol v tom čase vyhľadávaný po celej krajine. A už to išlo.

dsc_0320

Rok po objavení ložiska podpisuje mesto zmluvy s podnikateľmi Uhliarikom a Mansfeldom na využívanie náleziska  a v priestoroch „Hladná strana“ sa uskutočnila historicky prvá ťažba a následne aj výpal v Jelšave.  Vzhľadom na veľký dopyt po magnezite začali podnikatelia uvažovať o rozširovaní výrobných prevádzok, ale tieto aktivity prerušila prvá svetová vojna.

28. októbra 1918 vzniklo Československo a  v tom istom roku firma Magnezitový priemysel účastinná spoločnosť podpísala s mestom dohodu o výstavbe nového závodu. Tá sa začala v roku 1921, celkovo postavili 8 stolových šachtových pecí typu Ignis, každá s kapacitou výroby 10 ton za deň. Kapacita závodu bola 26-tisíc ton slinku ročne. Skúšobná prevádzka sa začala 16. septembra 1923 a od tohto dátumu sa datuje aj história súčasnej firmy.

Vroku 1947 došlo k významnej zmene, keď magnezit prehlásili za vyhradený nerast a magnezitári sa dostali do baníckej rodiny. Už aj Jelšave mohli v prvej polovici  septembra oslavovať Deň baníkov.

Jedno z najväčších svetových ložísk

Odstraňovanie následkov vojny, budovanie ťažkého priemyslu a industrializácia si vyžadovali  zvyšovanie kapacít na výrobu žiaruvzdorných materiálov. Na základe týchto požiadaviek sa v rokoch 1949 – 1965 pristúpilo k  postupnému budovaniu nových pecných agregátov.

V 60. rokoch minulého storočia sa v Jelšave pripravovala veľká výstavba banskej a slinkovej prevádzky. Prvým predpokladom schválenia výstavby bolo overenie zásob magnezitovej suroviny v ložisku Dúbravský masív. Základný povrchový prieskum sa realizoval v rokoch 1955 – 1965 a neskôr v 80. rokoch aj podzemný prieskum. Oba potvrdili veľké zásoby a ložisko Dúbravský masív sa zaradilo medzi najväčšie svetové náleziská magnezitu.

V rokoch 1961 – 1962 sa pristúpilo k výstavbe baní Dúbrava a  Miková. Pôvodné riešenie počítalo s povrchovou ťažbou, nové s prechodom na podzemnú. Na povrchu sa vybudovala  dvojstupňová  drviareň suroviny, úpravňa v ťažkých suspenziách, tri rotačné pece, zásobníky slinkov, elektromagnetická úpravňa, mechanické dielne, vlečka a ďalšie pomocné objekty.

03

Realizáciou investičných zámerov v rokoch 1961 – 1972 sa jelšavský závod  stal najväčším producentom sypkých hmôt v rámci národného podniku SMZ Košice a významným svetovým výrobcom žiaruvzdorných materiálov.

Tretia časť výstavby závodu bola zameraná na ekológiu. V rokoch 1972 až 1978 sa postupne uviedli do prevádzky cyklónové batérie, mlynica a briketácia. Definitívnym riešením v oblasti ekológie sa stal tretí stupeň odprášenia, ktorý pozostával z vybudovania nového 120 metrov vysokého komína a hadicových filtrov.

Najväčšou investíciou v novodobej histórii firmy sa stalo otvorenie ložiska Miková na horizonte 220 metrov nad morom v roku 2000, čím sa sprístupnili zásoby na niekoľko desiatok rokov.

Kopec sa zosunul

Pri ťažbe sa dnes využíva progresívna a ekologická metóda výstupkového dobývania so zakladaním vyrúbaných priestorov, využívajú modernú vŕtaciu a prepravnú banskú bezkoľajovú mechanizáciu.

Hlavné výrobné tepelné agregáty pozostávajú z troch vysokokapacitných rotačných pecí a šiestich šachtových pecí s plnoautomatizovaným režimom prevádzky. Výrobný program je orientovaný na produkciu sypkých mŕtvo-pálených magnezitových žiaruvzdorných výrobkov, kaustických magnezitov a troskotvorných prísad.

Už zďaleka badateľné mŕtve svahy začali pred dvoma rokmi rekultivovať. No zmena potrvá ešte dlhé roky.

Tesne nad obcou Magnezitovce sa nachádza mohutný masív Dúbrava, ktorého časť sa v roku 1991 v dôsledku ťažby zosunula. Dnes to vyzerá, akoby niekto z tohto kopca odhryzol.

dsc_0309

• Zdroj: SMZ, a.s. Jelšava

Komentáre: 5

  • Áno veľmi dobre poznám Magnezitove Závody môj ocko tam robil murárske za Komunistov mal tam veľmi veľa rokov idrobenich ,ja som šla tam robiť 1986 ako krajčírka šili sa tam filtračné hadice aby sa už neprasilo ,stou latkou sktou sme pracovali prišli na to že môžeme mať cirhozu pľúc bola nie čím napíšte na .Odišla som na materskú dovolenku keď som sa vrátila naspäť začali sa šírit montérky a Big-Begi na magnezit ktorý sa vyváža všade aj loďou aj vlakmi a ešte aj kamionmi .

  • Gustav illeš 23. augusta 2017

    Áno.v 70tich rokoch sme sa odsťahovali lebo sa tam nedalo žiť. Bez dolárov unikal prach z komín a všetko sa pokorili ca.metrovov vrstvou magnezitu. Jelšava bola ķúpelne mesto s krásnou krajinou. Je s nej mesačná krajina bez života. Všetky lesi zmizli stejne ako pramene vody. Obohatili sa stranníci na úkor obyvateľstva. Nik nenesie zato zodpovednost.

  • Je to uplna pravda ľudia tam drhnu v prachu a za malé peniaze všetkých ich ľutujem a mesto je tak zaprášené že to nebudem ani komentovať čistá katastrofa všetci zamestanci by mali začať protestovať o väčšie peniaze aspoň toľko keď už nič viac …

  • Taký svetový závod a ludia tam pracujú za 400-500 € mesačne ako taky chudáci a tam hore sa im smeju a rozdeluju si miliony hanba takeho zavodu ale to uz nenapisete vsak , chudobna dolina niet roboty tak ludia ticho robia aj za drobne o tom by ste mali pisat a nie aky skveli zavod to je koment som si odfotil som zvedavy ci ho sem date

  • Fascinujúca prevádzka.
    Vonku to vyzerá ako mesačná krajina a dosť sa tam práši.
    Prach sa vo svetle trbliece:)
    Viac už nemôžem prezradiť:)

    Pridaj komentár