Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Liečebný dom Machnáč

Text je súčasťou publikácie C20: Sprievodca architektúrou Trenčianskych Teplíc

Je len málo stavieb na Slovensku, pri ktorých je možné v plnej miere obdivovať princípy a filozofiu funkcionalistickej architektúry. Liečebný dom Machnáč postavili pre Pojišťovnu soukromých úředníku v Prahe, podľa ktorej niesol v 30. rokoch aj meno.

Autor Jaromír Krejcar sa k zákazke dostal na základe víťazstva v architektonickej súťaži v roku 1929. Pôvodný zámer nebol ani zďaleka tak progresívnou stavbou, akú môžeme obdivovať dnes.

Umiestenie na okraji parku, a nie ideálne smerovanie k svetovým stranám, viedli architekta k odklonu od pôvodnej predstavy trojtraktového monobloku otočeného dlhšou stranou k parku, k rozložitejšiemu tvaru nepravidelného pôdorysu písmena T.

Noha písmena bola celá vyčlenená pre umiestenie spoločenskej časti, kuchyne v suteréne, reštaurácie na prízemí, kaviarne a čitárne na poschodí a slnečnú terasu na streche.

V horizontálnej hlave písmena T ostal priestor pre oddychovú časť s izbami s bezprostredným kontaktom s parkom, prístupnými z priestrannej chodby presvetlenej pásovými oknami.

Nastúpte do parníka

Práve pásové okná, strešné terasy, železobetónový nosný skelet umožňujúci voľné rozmiestnenie dispozície a veľkoplošné zasklenia predstavujú ucelenú ukážku princípov modernej architektúry definovanej svetoznámym Le Corbusierom.

Balkóny izieb vytvárajú na východnom priečelí ikonickú kompozíciu. Balkón a okno tu nie sú už len funkciou, ale aj znakom architektúry, miestom, ktoré oku návštevníka umožňuje cestovanie do nekonečných zákutí parku.

IMG_8922

Machnáč nie je len stavbou, je manifestom architektúry architekta Jaromíra Krejcara. Jeho politické presvedčenie sa prenieslo do podoby domu.

Rampa umožňuje rovnocenne vstup každému návštevníkovi, spoločenské priestory pre zábavu a stravovanie podnecujú sociálnu interakciu hostí a malé izby otvorené do nekonečného vonkajšieho priestoru sú dostatočne veľké na regeneráciu tela a odpočinok.

A napokon slnečné terasy po celej streche domu, kde sa nahí návštevníci liečili slnkom, sú oslobodením od spoločenských noriem sveta okolo. Celý dom nesie znaky estetiky zaoceánskych lodí a parníkov.

Machnáč ako predstava sveta

Machnáč je oslavou pokroku, ako technologického, tak najmä spoločenského, zhmotnením autorovej predstavy humanizmu.

V čase svojho vzniku bol jednou z najdrahších stavieb v Československu a vysoký štandard technického vybavenia a použitých materiálov vidno dodnes. Posuvno-sklápacie okná z bratislavskej firmy Kraus dokázali každú izbu v momente premeniť na priestrannú lodžiu.

Modernosť zvýrazňovala aj farebnosť, dnes skrytá pod nánosmi novších náterov. Pôvodne dom žiaril pestrosťou. Modré rámy okien a červený náter zábradlí kontrastovali na bielej fasáde.

V interiéri akcentovali moderné gumené podlahy, minimálny chrómový nábytok a farebné žlté liatinové radiátory. Pôvodné mosadzné zábradlia schodiska už v dome chýbajú.

IMG_8847

Hodnotu stavby zdôrazňuje aj fakt, že dom zaradili do vôbec prvého súpisu pamiatok v Československu realizovanom v roku 1969, necelých 37 rokov od svojho otvorenia. Národnou kultúrnou pamiatkou sa stal v roku 1996. Žiaľ, päť rokov nato ho zatvorili.

Dnes je opustený, a aj napriek svojej nevyčísliteľnej architektonickej a pamiatkovej hodnote naďalej chátra. Je otvorený nepriaznivým vplyvom počasia, a aj ľuďom, ktorí ho znehodnocujú a ničia pôvodné vybavenie.

Prípadná necitlivá a násilná rekonštrukcia rovnako nesie riziko nenahraditeľnej straty originálu a historickej hodnoty, ktorá ďaleko presahuje hranice Slovenska.

Osud autora kopíruje osud domu

Podobný osud ako LD Machnáč postihol aj samotného autora Jaromíra Krejcara. Mladý a slávny architekt plný sily a obdivu, upadol v závere svojho krátkeho života do zabudnutia.

Jeho ďalšie významné dielo, Pavilón Československa, získal Zlatú medailu za architektúru na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937. Oproti, na druhom brehu Seiny, v kontraste s modernosťou Krejcarovej architektúry ocele a skla, už trónili nové tendencie sovietskeho socialistického realizmu a monumentality Speerovej architektúry Tretej ríše.

Krejcar bol ako ľavicový intelektuál v čase vojny v nemilosti a musel emigrovať do Londýna, kde krátko pôsobil na svetoznámej škole architektúry AA. Neskôr sa presunul do Izraela, kde prispieval k budovaniu nového štátu. Zomrel vo veku 54 rokov.

Dnes je jeho meno znovu objavované odbornou verejnosťou a jeho dielo vysoko vyzdvihované ako príklad európskeho funkcionalizmu. LD Machnáč je dodnes jednou z najhodnotnejších stavieb architektúry 20. storočia v Európe.

Komentáre: 4

  • Edita Kušnierová 31. marca 2017

    Pani Anna, pamiatkový úrad takúto možnosť nemá, ale má možnosť prostredníctvom správneho konania uložiť vlastníkovi povinnosť starať sa o pamiatku. Ak, pravda, Machnáč národnou kultúrnou pamiatkou vôbec je. Ak nie je, je to dvojnásobná hanba pre slovenskú kultúru – veď to má, preboha, úroveň vily Tugendhat v Brne. Keďže sa ale toto úžasné dielo nachádza v Trenčianskych Tepliciach – ani sa tomuto stavu veľmi nečudujem.

  • Co mi chyba v clamnku su zakladne informacie. Kto je maijitelom tohoto komplexu? Ake prostriedky / zakony/ moznosti maju slovenske urady aby donutili majitela o udrzbu/ rekonstrukciu? Ak je tento majetok v sukromnych rukach, tak ma pamiatkovy urad moznost majetok vyvlastnit?

  • Darina Malagova 21. februára 2017

    Na Slovensku mame neuveritelne mnozstvo architektonickych skvostov ktore zial nici byrokracia a neschopni uradnici a nekompetencia uradov…ak sa aj najdu kreativni nadsenci ktori by mali zaujem nieco kupit a zrekonstruovat vzhladom na maly prisun penaznej injekcie pre byrokraticke krysy ktore sa drzia hesla ; ak nekradnes okradas rodinu; sa k realizacii projektu nedostanu…na slovensku skratka nie su peniaze na nic a nikde…
    ale plochy na zastavanie mrakodrapmi ak z toho niekto nieco dostane su k dispozicii….slovaci darmo mame smolu!!!

  • léto 2016 – měl jsem možnost o samotě projít v tichu a klidu prostorem LD Machnač. v němém údivu. nebudu tu opakovat teze a názory co je špatně a coby-kdyby… je to symbol předválečné republiky a i jeho dnešní stav je symbolem…

    Pridaj komentár