Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Liečebný dom Machnáč

Text je súčasťou publikácie C20: Sprievodca architektúrou Trenčianskych Teplíc

Je len málo stavieb na Slovensku, pri ktorých je možné v plnej miere obdivovať princípy a filozofiu funkcionalistickej architektúry. Liečebný dom Machnáč postavili pre Pojišťovnu soukromých úředníku v Prahe, podľa ktorej niesol v 30. rokoch aj meno.

Autor Jaromír Krejcar sa k zákazke dostal na základe víťazstva v architektonickej súťaži v roku 1929. Pôvodný zámer nebol ani zďaleka tak progresívnou stavbou, akú môžeme obdivovať dnes.

Umiestenie na okraji parku, a nie ideálne smerovanie k svetovým stranám, viedli architekta k odklonu od pôvodnej predstavy trojtraktového monobloku otočeného dlhšou stranou k parku, k rozložitejšiemu tvaru nepravidelného pôdorysu písmena T.

Noha písmena bola celá vyčlenená pre umiestenie spoločenskej časti, kuchyne v suteréne, reštaurácie na prízemí, kaviarne a čitárne na poschodí a slnečnú terasu na streche.

V horizontálnej hlave písmena T ostal priestor pre oddychovú časť s izbami s bezprostredným kontaktom s parkom, prístupnými z priestrannej chodby presvetlenej pásovými oknami.

Nastúpte do parníka

Práve pásové okná, strešné terasy, železobetónový nosný skelet umožňujúci voľné rozmiestnenie dispozície a veľkoplošné zasklenia predstavujú ucelenú ukážku princípov modernej architektúry definovanej svetoznámym Le Corbusierom.

Balkóny izieb vytvárajú na východnom priečelí ikonickú kompozíciu. Balkón a okno tu nie sú už len funkciou, ale aj znakom architektúry, miestom, ktoré oku návštevníka umožňuje cestovanie do nekonečných zákutí parku.

IMG_8922

Machnáč nie je len stavbou, je manifestom architektúry architekta Jaromíra Krejcara. Jeho politické presvedčenie sa prenieslo do podoby domu.

Rampa umožňuje rovnocenne vstup každému návštevníkovi, spoločenské priestory pre zábavu a stravovanie podnecujú sociálnu interakciu hostí a malé izby otvorené do nekonečného vonkajšieho priestoru sú dostatočne veľké na regeneráciu tela a odpočinok.

A napokon slnečné terasy po celej streche domu, kde sa nahí návštevníci liečili slnkom, sú oslobodením od spoločenských noriem sveta okolo. Celý dom nesie znaky estetiky zaoceánskych lodí a parníkov.

Machnáč ako predstava sveta

Machnáč je oslavou pokroku, ako technologického, tak najmä spoločenského, zhmotnením autorovej predstavy humanizmu.

V čase svojho vzniku bol jednou z najdrahších stavieb v Československu a vysoký štandard technického vybavenia a použitých materiálov vidno dodnes. Posuvno-sklápacie okná z bratislavskej firmy Kraus dokázali každú izbu v momente premeniť na priestrannú lodžiu.

Modernosť zvýrazňovala aj farebnosť, dnes skrytá pod nánosmi novších náterov. Pôvodne dom žiaril pestrosťou. Modré rámy okien a červený náter zábradlí kontrastovali na bielej fasáde.

V interiéri akcentovali moderné gumené podlahy, minimálny chrómový nábytok a farebné žlté liatinové radiátory. Pôvodné mosadzné zábradlia schodiska už v dome chýbajú.

IMG_8847

Hodnotu stavby zdôrazňuje aj fakt, že dom zaradili do vôbec prvého súpisu pamiatok v Československu realizovanom v roku 1969, necelých 37 rokov od svojho otvorenia. Národnou kultúrnou pamiatkou sa stal v roku 1996. Žiaľ, päť rokov nato ho zatvorili.

Dnes je opustený, a aj napriek svojej nevyčísliteľnej architektonickej a pamiatkovej hodnote naďalej chátra. Je otvorený nepriaznivým vplyvom počasia, a aj ľuďom, ktorí ho znehodnocujú a ničia pôvodné vybavenie.

Prípadná necitlivá a násilná rekonštrukcia rovnako nesie riziko nenahraditeľnej straty originálu a historickej hodnoty, ktorá ďaleko presahuje hranice Slovenska.

Osud autora kopíruje osud domu

Podobný osud ako LD Machnáč postihol aj samotného autora Jaromíra Krejcara. Mladý a slávny architekt plný sily a obdivu, upadol v závere svojho krátkeho života do zabudnutia.

Jeho ďalšie významné dielo, Pavilón Československa, získal Zlatú medailu za architektúru na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937. Oproti, na druhom brehu Seiny, v kontraste s modernosťou Krejcarovej architektúry ocele a skla, už trónili nové tendencie sovietskeho socialistického realizmu a monumentality Speerovej architektúry Tretej ríše.

Krejcar bol ako ľavicový intelektuál v čase vojny v nemilosti a musel emigrovať do Londýna, kde krátko pôsobil na svetoznámej škole architektúry AA. Neskôr sa presunul do Izraela, kde prispieval k budovaniu nového štátu. Zomrel vo veku 54 rokov.

Dnes je jeho meno znovu objavované odbornou verejnosťou a jeho dielo vysoko vyzdvihované ako príklad európskeho funkcionalizmu. LD Machnáč je dodnes jednou z najhodnotnejších stavieb architektúry 20. storočia v Európe.

Komentáre: 6

  • Petr Januj 10. augusta 2017

    Asi nezbývá, než potvrdit slova paní Malagové i Kušnierové, které se v Tr. Teplicích zhmotňují do tvrdé reality. Znám člověka, který měl velkou snahu Machnáč zachránit. Majitel, památkáři ani úřady v mêstě na jakékoli dotazy nereagovali. Zřejmě místní mocipáni na záchraně objektu nemají zájem nebo se jim nehodí, aby do jejich rybníku přibyla nová ryba, která by mohla jejich neomezenou vládu ohrozit. A tak má Machnáč a další zchátralé domy smůlu.

  • Martin63 16. mája 2017

    Vlastníkom je KEORLEN TRADE, s.r.o., Botanická 606/24, Brno, PSČ 602 00, ČR, ktorej jediným spoločníkom je MÁRIO SPIŠÁK, z Trenčína.

  • Edita Kušnierová 31. marca 2017

    Pani Anna, pamiatkový úrad takúto možnosť nemá, ale má možnosť prostredníctvom správneho konania uložiť vlastníkovi povinnosť starať sa o pamiatku. Ak, pravda, Machnáč národnou kultúrnou pamiatkou vôbec je. Ak nie je, je to dvojnásobná hanba pre slovenskú kultúru – veď to má, preboha, úroveň vily Tugendhat v Brne. Keďže sa ale toto úžasné dielo nachádza v Trenčianskych Tepliciach – ani sa tomuto stavu veľmi nečudujem.

  • Co mi chyba v clamnku su zakladne informacie. Kto je maijitelom tohoto komplexu? Ake prostriedky / zakony/ moznosti maju slovenske urady aby donutili majitela o udrzbu/ rekonstrukciu? Ak je tento majetok v sukromnych rukach, tak ma pamiatkovy urad moznost majetok vyvlastnit?

  • Darina Malagova 21. februára 2017

    Na Slovensku mame neuveritelne mnozstvo architektonickych skvostov ktore zial nici byrokracia a neschopni uradnici a nekompetencia uradov…ak sa aj najdu kreativni nadsenci ktori by mali zaujem nieco kupit a zrekonstruovat vzhladom na maly prisun penaznej injekcie pre byrokraticke krysy ktore sa drzia hesla ; ak nekradnes okradas rodinu; sa k realizacii projektu nedostanu…na slovensku skratka nie su peniaze na nic a nikde…
    ale plochy na zastavanie mrakodrapmi ak z toho niekto nieco dostane su k dispozicii….slovaci darmo mame smolu!!!

  • léto 2016 – měl jsem možnost o samotě projít v tichu a klidu prostorem LD Machnač. v němém údivu. nebudu tu opakovat teze a názory co je špatně a coby-kdyby… je to symbol předválečné republiky a i jeho dnešní stav je symbolem…

    Pridaj komentár