Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Letohrádok Babylon v Brodzanoch

Barón Gustáv Vogel von Friesenhof prišiel do Brodzian po ôsmich rokoch v Petrohrade s manželkou – sesternicou Puškinovej manželky Natálie Gončarovovej. Tá však onedlho zomrela a barón sa v roku 1852 ožení s Alexandrou Nikolajevnou Gončarovou, staršou sestrou Puškinovej manželky.

Prečo tento úvod? Brodzany sú dedina, kde by len málokto čakal literárne múzeum Alexandra S. Pušikina v renesančnom kaštieli s obrovským parkom.

Alexandra, obklopená pamiatkami na svojich ruských príbuzných, s ktorými naďalej zachovávala živé styky, dopisovala si s nimi a často prijímala aj ich návštevy, vrátane sestry Natálie, vdovy po Puškinovi, tu pokračovala v dovtedajšom spôsobe života, ktorý si osvojila ako členka Puškinovej domácnosti. Tak sa Brodziansky kaštieľ stal ostrovom ruského života, ruskej kultúry a umenia na Slovensku.

Rovnako výraznú stopu zanechala v Brodzanoch aj dcéra Alexandry – Natália. Všestranne nadaná, emancipovaná a umelecky zložená žena sa v roku 1875 vydala za vojvodu Elimara Antona von Oldenburg, ktorého matkou bola princezná Cecília, najmladšia dcéra švédskeho kráľa Gustáva IV. Adolfa. Slušná spoločnosť.

IMG_8741

Priekopníčka dekadencie

Natália Oldenburgová bola krásna a záhadná. Volali ju “bell of Vienna society”. Nadpriemerne inteligentná a trochu excentrická. Podnikavý nepokojný ducha srdce dokorán pre blížnych.  Aspoň takto ju dnes opisuje oznam na dverách jej hrobky.

Výborná hudobníčka, maliarka a poetka, priekopníčka dekadencie nielen na Slovensku, ale v celom Uhorsku.

Táto “ľudová aristokratka, ktorá považovala Slovensko za svoju vlasť” zanechala na miestnom kopci Hôrka pozoruhodné stavby. Letohrádok Babylon v roku 1911 postavili na jej objednávku talianski architekti a používala ho ako svoje letné sídlo. V podobe – dekadentne – zámerne ako ruina. Najviac času tu trávila v starobe.

Pôvodne sa nazýval Pavilón, ale služobníctvo to skomolilo na Babylon. Bol plný obrazov namaľovaných Natáliou, vzácneho nábytku, hudobných nástrojov, množstva kníh a ďalších diel. Na terase bol veľký hvezdársky ďalekohľad.

Jej veľká láska k psom spôsobila, že tu dala postaviť aj honosný psí cintorín, jeden z prvých v našich končinách.

“Nebyť mojich psov, dávno zabudnem, čo je vďačnosť a vernosť,” pripisuje sa jej výrok. Medzi stromami sa leskli mramorové náhrobky s epitafmi. Zlaté písmená na čiernom mramore. Ľudia spomínali, ako na lúke vedľa letohrádku organizovala majálesy.

Obnova sa nekoná

Len pár desiatok metrov od letohrádku je schovaný novogotický evanjelický kostolík, ktorý sa stal aj rodinnou hrobkou Friesenhofovcov a Oldenburgovcov.

Vojvodkyňa Natália Oldenburgová zomrela v roku 1937, a to bol aj začiatok konca letohrádku. Počas druhej svetovej vojny ho vykradli a postupne sa rúcal viac, než bolo pôvodne plánované.

Dnes je táto jedinečná stavba v súkromných rukách. Spracovaná je kompletná architektonická štúdia a v roku 2012 sa mala začať rekonštrukcia. Nestalo sa.

Zdroje Ján Benčík • vypadni.sk • obnova.sk • tricio.sk • Pravda

Komentáre: 6

  • Jozef Božík 17. júna 2017

    Vďaka tomuto článku pomôžem starostovi obce Brodzany s finančnými prostriedkami na reformu toho nádherného letohrádku Babylon.

  • Viera pichňová 23. Apríla 2017

    Bola som tu po prvýkrát aj so svojou rodinou.Hoci máme neďaleko chatu,nemali sme bohužiaľ čas navštíviť toto pozoruhodné miesto ,až v tomto roku.Neľutujem to.Čo sme videli nás úplne fascinovalo.Škoda len,že taká ojedinelá a svojho druhu jediná pamiatka u nás chátra.Sme tak ľahostajní k našej histórii?Nájde sa niekto,kto nám pomôže navrátiť stratenú majestátnosť tomuto objektu? Veľmi by som si to priala,i celá moja rodina.Buďme hrdí na svoje kultúrne dedičstvo a našu prekrásnu krajinu.Milujme svoju vlasť,je nenapodobiteľná.

  • Edita Kušnierová 6. marca 2017

    Prežila som v Brodzanoch skoro 8 rokov ako pracovníčka múzea a mám na toto úžasné miesto krásne spomienky. Som dosť zdesená, že letohrádok Babylon sa nestal majetkoprávne súčasťou múzea a je v súkromných rukách. Ak by aj došlo k jeho obnove, obávam sa, že, vzhľadom na vlastníka, nedopadne dobre. Príslušným bývalým kolegom pamiatkarom by som odporučila nesúhlasiť s rekonštrukciou a nejakým bizarným využitím (kaviareň, bufet, nebodaj súkromná lesná vilka a pod.)a zachovať pamiatku v stave umelej ruiny tak, ako by to chcela i Natália Oldenburgová.

  • Edita Drozdikova 8. februára 2017

    je to miesto mojho detstva mam nan krasne spomienky

  • Moje milovane utocisko pred “civilizaciou”, travila som tam v letohradku/ Babylone a v okoli, v lesoch aj v dedine cele dospievanie. Krasne spomienky…skoda, ze chatra.

  • Peter ERZVO Zvonar 7. februára 2017

    Uzasne miesto, dakujem za inspiraciu 😉

    Pridaj komentár