Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Kolónia Zehnhaus v Bratislave

Na Palárikovej ulici sa nachádza jeden z najhodnotnejších obytných súborov v Bratislave, priam ukážková robotnícka kolónia s atmosférou starých priemyselných štvrtí. Charakteristická tehlová neomietnutá fasáda, vysoké stropy, vysoké okná.

Kolóniu tvorí desať domov usporiadaných symetricky po oboch stranách Palárikovej ulice. Od ich počtu je odvodený aj ich názov – Zehnhaus – teda „desaťdomky“. Celý súbor je národnou kultúrnou pamiatkou.

Aj keď sú domy viditeľné z hlučnej Šancovej ulice, Palárikova ulica je už iný svet, oveľa kľudnejší. Od rušnej „mestskej diaľnice“ sa postupne odkláňa a oddeľuje ju pomerne hustá zeleň.

Svojím rozmiestnením v pomerne veľkých blokoch na štvorcovom pôdoryse boli domy v dobe svojho vzniku nie práve typickým obytným súborom, cítiť z nich modernejší prístup k urbanizmu. Súbory v blízkosti boli zväčša radené a sústredené do blokov s centrálnym dvorom.

Domy Zehnhausu stoja osamote, obkolesené zeleňou.

Takmer navlas rovnaké

Výrazná je aj uniformita, ktorú zvýrazňuje samotný počet domov. Domy sú takmer rovnaké, odlišujú sa len drobnosťami, ako sú detaily okien a riešenie vikieru.

Vstupy sú vždy orientované do ulice, priestor schodiska je vo fasáde naznačený miernym vystúpením. Mohutné šambrány okolo okien kontrastujú s plochou tehlovej fasády. Omietnuté časti pilierov v nárožiach a v plochách fasád spolu s vodorovnými pásmi pod oknami naznačujú akúsi tektoniku objektu.

Zaujímavé sú detaily prvkov stuženia stavby – kované konzoly na fasádach, a rovnako emblém nad vstupom s rokom výstavby a erbom Bratislavy.

Domy boli pôvodne trojpodlažné s pivnicou, v roku 1926 ich nadstavili o jedno podlažie, čím sa počet bytov zvýšil.

Na jednom poschodí boli štyri byty – jeden väčší dvojizbový a tri menšie jednoizbové. V suteréne sa nachádzala práčovňa a manglovňa. Byty pôvodne nemali vlastné sociálne zariadenia, len spoločné na chodbe. Kúpeľňu nemali pôvodne vôbec.

Úroveň nadstavby je vidieť aj dnes – jej tehly majú klasický červenkastý a oranžový odtieň, kým tehly pôvodných troch podlaží majú žltkastý nádych. Obdobný odtieň tehál režného muriva nájdeme aj na halách petržalskej Smaltovne. Na jej výstavbu dodávala materiál Durvayova tehelňa, ktorá stála južne od Smaltovne.

Robotnícka, no pre úradníkov

Kolóniu postavili v roku 1902 na podnet mešťanostu Tódora Kumlika ako mestskú robotnícku kolóniu. Označovaná býva aj ako železničiarska, no nakoniec tu bývali zväčša mestskí zamestnanci a nižší úradníci.

V blízkosti Zehnhausu sa už nachádzala iná robotnícka štvrť – Schulpeho kolónia z roku 1894. Tá bola akýmsi prototypom dobového sociálneho bývania.

Prvé stavebné plány na Zehnhaus vyhotovila renomovaná firma Kittler a Gratzl 16. januára 1901.

Samotným staviteľom bol významný architekt Alexander Feigler, ktorý dal tvár viacerým objektom v Bratislave. Feigler bol pre firmu Kittler a Gratzl inak konkurenciou, no na kolónii pracovali spoločne, pod dozorom technického kráľovského ministerstva obchodu.

Spoločnosť  projektanta Ferdinanda Kittlera a stavebného konštruktéra Karla Gratzla bola jednou z najvýznamnejších a najvyhľadávanejších stavebných firiem v Bratislave. Realizovali prevažnú časť palácov na dnešnej Štefánikovej ulici a na Palisádach, boli autormi aj známych kúpeľov Grössling (podľa projektu Alberta Swobodu, 1896).

Rovnako aj Alexander Feigler patril k najvýznamnejším  a najproduktívnejším staviteľom danej doby. Bol architektom, staviteľom aj stavebným majstrom, okrem firmy vlastnil aj kamenársku dielňu. Je autorom väčšiny tovární v Bratislave zo začiatku 20. storočia, ako aj ich kolónii.

Kolónia sa nakoniec realizovala podľa upraveného projektu, ktorý spracoval prešporský hlavný mestský inžinier a člen Prešporského okrášľovacieho spolku Henrik Szánto. Upravil hlavne dispozície bytov.

Zdroje • BENYOVSZKY, Ágnes Mánya : Belle Époque – Architekti a stavitelia v Prešporku 1890-1914 • DUDEKOVÁ, Gabriela: Schulpeho kolónia ako model robotníckeho bývania v Prešporku na prelome 19. a 20. storočia; In: Dejiny bývania v bratislavskej župe • OBUCHOVÁ, Viera: Bývanie v Prešporku na prelome 19. a 20. storočia, In: Dejiny bývania v bratislavskej župe • OBUCHOVÁ, Viera: Priemyselná Bratislava

Komentáre: 3

    Pridaj komentár