Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Kolárska štôlňa I. pri Pezinku

prelom 19. a 20. storočia
zachovaná, voda po členky

Kolárska štôlňa sa nachádza na východných svahoch Kolárskeho vrchu, severne od závodu Rudných baní, v blízkosti časti Pezinok – Cajla, kde sa nachádza aj Pinnelova nemocnica.

V tejto časti Malých Karpát (Pezinok, Pernek) vystupujú zrudnené polohy grafických bridlíc, na ktoré sa viaže banská činnosť.

Celá lokalita Kolárskeho vrchu predstavuje významné rudné ložisko, kde sa okrem Kolárskej štôlne I. nachádzajú aj ďalšie banské diela so spoločnou históriou. Väčšinou sú však zavalené alebo zabezpečené proti vstupu.

Ťažba antimonitu a pyritu

S baňami na Kolárskom vrchu je úzko spojená ťažba antimonitu a pyritu. Keďže pôvodne plánovaná ťažba zlata bola nerenatabilná pre jeho malý obsah v rude a vtedajším technolóogiám spracovania, súkromný ťažiarsky podnik založený Jozefom Entzlerom prechádzal na iné suroviny.

Na antimonit a pyrit sa narážalo už počas ťažby zlata, ale až neskoršie objavy a vývoj priemyslu našli pre ne väčšie uplatnenie.

Animonitové rudy sa začali ťažiť koncom 18. storočia a ťažba prebiehala vo viacerých etapách. Ťažba je udávaná aj zo začiatku 19. storočia, v polovici storočia sa ťažba stiahla len na niektoré ložiská, keďže sa prechádzalo na ťažbu pyritu. Podobne to bolo aj zo začiatku 20. storočia, antimonit sa ťažil iba do roku 1906. V tomto období bola pravdepodobne vyrazená aj Kolárska štôlňa I.

Ťažbu obnovili počas prvej svetovej vojny, keďže antimonit bol strategickou surovinou v zbrojárstve. V roku 1918 ťažba opäť skončila, no tesne pred druhou svetovou vojnou vznikol znova dopyt po tejto rude v Pezinku. Začali otvárať a odvodnovať staré štôlne, v ktorých sa kedysi pracovalo. Konkrétne týmto obdobím sú však viac späté novšie štôlne Kolárskeho vrchu.

Pyritové rudy sa začali ťažiť o niečo neskôr ako antimonitové. Ťažba pyritu tu započal August Varhégyi a bola prvá svojho druhu v celom Uhorsku. Najvýznamnejšie ložisko pyritu bolo Ferdinant-Karol v blízkosti horárne Sirková.

V roku 1848 bola založená továreň na výrobu komorovej kyseliny sírovej, ktorej patrí prvenstvo v celom Rakúsko-Uhorsku. Továreň patrila českému banskému podnikateľovi Leopoldovi Klímovi. Hlavnou spracovanou surovinou bola predovšetkým pyritová ruda z blízkych banských lokalít Pezinka, Perneku a Kuchyne. Prevádzka skončila v roku 1896, čo bol prakticky koniec ťažby pyritových rúd v Malých Karpatoch.ďalšie banské diela so spoločnou históriou. Väčšinou sú však zavalené alebo zabezpečené proti vstupu.

Hlušinový múrik

Prístup do štôlne je cez malé, takmer „klaustrofóbne“ ústie, cez ktoré sa dá dostať len poležiačky. V zime 2015, keď sme tu boli naposledy, bola štôlňa zatopená na niektorých miestach zhruba do výšky členkov.

Hneď pri vstupe sa štôlňa vetví na dva smery. V jednom smere je odvalený kus horniny. V nasledujúcej sieni je na pravej strane vyťažená hlušina (jalovina). Vznikla základkovým spôsobom ťažby, pri ktorom sa vyťažená hlušina nevynášala von, ale zakladali ju vo vydolovaných priestoroch. Vzhľadom na malokarpatský región a vek štôlne je jej výskyt neobvyklý.

Hlušina niekedy preberala a aj statickú funkciu, nie však pri tejto štôlni, keďže výška „múriku“ nedosiahla strop.

O niečo ďalej v ľavej stene zhruba vo výške 90cm je vydobytý priestor. Kúsok za ním je „nika“ s vodnou hladinou – pravdepodobne zatopeným nižším obzorom. Z tejto vydolovanej siene pokračuje zhruba päťmetrová kresanica s klasickým lichobežníkovým prierezom, je ukončená čelbou.

Kolárska štôlňa bola pravdepodobne prieskumného charakteru. Dnes sú v nej aj netopiere (my sme videli jediného) a pri vstupe sa darí množstvu slimákov.

Napriek ťažko identifikovatelnému ústiu je štôlňa v pomerne dobrom stave, bez viditeľných rozsiahlejších závalov. Nenachádzajú sa tu žiadne výdrevy ani podobné podporné opatrenia.

Kolárska štôlňa II. a náučný chodník

V blízkosti štôlne – zhruba po spádnici svahu – sa nachádza úvodná ryha s haldou Kolárskej štôlne II. Jej ústie je dnes zavalené a štôlna nie je prístupná.

Blízko lokality Kolárskeho vrchu prebieha trasa banského náučného chodníka, Kolársku štôlňu však zďaleka míňa.

Nezisková organizácia Barbora uvádza ako jednu z budúcich aktivít vytvorenie Geomontánneho parku, zahŕňajúceho 34 najvýznamnejších mineralogických a baníckych lokalít v území Pezinka. Trasa by mala zahŕňať všetky banské diela.

Väčšina štôlní oblasti Kolárskeho vrchu sa v súčasnosti nachádza v dobývacích priestoroch a chránených ložiskových územiach súkromných firiem alebo štátnych inštitúcií, a tak boli mnohé ústia štôlní zlikvidované alebo zabezpečené proti vstupu.

Toto územie je poddolované. Sú tu možné prepady a zosuvy terénu v miestach starých komínov a dobývok.

Pridaj komentár