Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Kaštieľ v Horných Semerovciach

Horné Semerovce, kdesi na okraji Ipeľskej kotliny. Zdanlivo niet veľa dôvodov sem zavítať. Zdanie klame – kedysi totiž išlo o centrum vzdelanosti.

História obce siaha do 13. storočia. V okolí sa našli dve železné prilby orientálneho pôvodu z 5. až 6. storočia. Nad portálom miestneho pôvodne gotického kostola je vzácny netradičný runový nápis. Len nedávno ho správne rozlúštili. Je tu aj krypta, kde odpočíva 31 členov panských rodín.

A to hlavné – kaštieľ Wilczekovcov z roku 1763. Postavený pôvodne v barokovom štýle, neskôr zmenený do klasicistickej podoby. Okolo je obrovský anglický park so vzácnymi cudzokrajnými drevinami.

IMG_7540

Prichádzali sem vzdelanci

Ústredná viacposchodová časť budovy je trojtraktová, v interiéroch sa nachádzajú klenby – „české placky“, zrkadlové klenby a rovné stropy. Bočné krídlo na prvom poschodí s bývalou koniarňou je zaklenuté plackami na 8 stĺpoch. Druhé bočné krídlo má rovné stropy.

Fasáda hlavnej budovy je projektovaná predstavaným portikom na 4 pilieroch a s balkónom na poschodí. Smerom do parku sa nachádza stredný trojosový rizalit s pilastrovým členením a tympanónom. Bočné krídla sa vyznačujú hladkými fasádami.

V minulosti sa kaštieľ vyznačoval veľkou dvorskou kultúrou. V troch sídliacich šľachtických rodinách – Hellenbach, Stainlein-Saalenstein a Wilczek – pôsobili vzdelaní kultúrni pracovníci z domova i zahraničia. Najstaršiu históriu sídla písal nemecký šľachtický rod Hellenbachovcov z prostredia zámožných banskoštiavnických banských podnikateľov.

Vzdelanci tu pôsobili najmä v úlohe vychovávateľov a učiteľov. V Hellenbachovskej rodine to bol náboženský spisovateľ, vydavateľ a publicista Ondrej Plachý, v rodine Stainlein-Saalenstein napríklad známy slovenský národnokultúrny pracovník Michal Godra.

Intenzívne sa venovali aj hudobnému životu.

IMG_7534

Jedinečná a stratená knižnica

Unikátom bola knižnica tunajších šľachticov. Do ich života, ako aj do života vzácnej zbierky, však zasiahla 2. svetová vojna. Ruskí vojaci v roku 1944 zastrelili Henricha Vilhelma Wilczeka, rodina bola označená za nepriateľa Slovenska. Majetok im skonfiškovali.

Knižnicu zničila vojna a jej zbytky uložili v hospodárskej budove, kde si ju podal hmyz, vlhkosť a prach. Podľa protokolu z roku 1947 ju tvorilo 1358 diel. Pre nedostatok odborníkov a neznalosť cudzích jazykov knihy nemohli byť skatalogizované. Konečný osud zbierky je nejasný.

Podobný osud čakal aj kaštieľ. Na konci vojny bol poškodený a následne vyrabovaný. V 80. rokoch zasa vyhorel. Od roku 2003 je v súkromných rukách. Už bez strechy, s prepadnutým poschodím čaká na úplný zánik. Ako vyhlásená Národná kultúrna pamiatka.

Zdroj • Helena Saktorová: Príspevok k poznaniu knižnice aristokratickej rodiny Stainlein-Saalenstein v Horných Semerovciach

Komentáre: 4

  • Nádherné miesto kam som v utlom detstve chodila na prechádzky. Tuším okolo roku 1990 ešte kaštieľ fungoval ako základná škola. Budova už nebola bezpečná, vtedajsi majiteľ tuším zhodil strechu, novej sa kaštieľ nikdy nedočkal a to bol jeho úplný koniec. Odvtedy až doteraz chátra. Srdce ma boli vidieť toto miesto v takom stave. Mám naň pekne spomienky.

  • Kedze vnutro horizontu udalosti nemozu opustit ziadne castice, neexistuje moznost poslat ziadnu informaciu zvnutra ciernej diery pozorovatelovi mimo nej. Vseobecne sa predpoklada, ze cierne diery nemaju ziadne pozorovatelne vlastnosti, ktore by boli pouzitelne na objasnenie ich vyzoru vo vnutri.

  • Je to tak ako pise Jozef. Jazdil som par rokov okolo po Revolucii (nie Oktobrovej ale Neznej) a kastiel bol na prvy pohlad od cesty komplene zastreseny. Znicenym a rozkradnuty sa stave len v posledných rokoch.

  • Kastiel neznicila vojna, ani socializmus, ale sucasny a predchadzajuci majitel za poslednych par rokov.

    Pridaj komentár