Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Karlova huta pri Vlachove

Prvú hutu pri sútoku rieky Slanej a potoka Dobšiná neďaleko Vlachova dal postaviť v roku 1843 gróf Karol Andrássy.  Boli pri nej aj dva hámre, v ktorej sa vyrábali zariadenia pre liehovarnícky priemysel. Spracovávali tu rudy z baní vo Vlachove, Rejdovej a Vyšnej Slanej.

Neskôr sa železiareň stala súčasťou podniku „železného grófa“ Emanuela Andrássyho, ktorý v roku 1870 postavil novú vysokú pec a pomenoval ju po svojom otcovi. Univerzita v anglickom Sheffielde dnes eviduje Karlovu hutu ako jednu z najvýznamnejších historických vysokých pecí Európy. Dnes si ju ledva vygooglite na nejakom obrázku.

Obrovský výkon

Karlova huta bola vysoká pec pilierovej konštrukcie s otvorenou nistejou s objemom 28 kubíkov a výškou 12 metrov. Na ohrev vzduchu slúžil liatinový ohrievač, pohon dúchadla zabezpečovali dve vodné kolesá. Spaľovali drevené uhlie.

Výkonnosť bola taká vysoká, že iba časť produkcie sa spracúvala v hámroch a zvyšok išiel na predaj ako nespracovaná surovina. Napríklad v roku 1884 sa tu vyrobilo 5162 ton surového železa, a to už pracovala iba súčasná vysoká pec – staršiu vyradili z prevádzky v roku 1880.

Už v roku 1868 prejavil Emanuela Andrássy záujem o spracovanie gemerských rúd na železo vhodné na výrobu koľajníc.

S týmto plánom navrhol založenie Šálgotárjanskej akciovej spoločnosti, ktorá sa za pomoci viedenskej banky Wiener Bankveiner v roku 1881 spojila s Rima-muránskou spoločnosťou a vytvorili spoločnú Rimavsko-muránsko-šalgotarjánsku železiarsku účastinnú spoločnosť, zvanú RIMA.

Andrássy sa stal najväčším akcionárom a zároveň aj členom správnej rady. Táto situácia trvala celé desaťročie, v roku 1891 gróf zomrel.

Majetok zdedil jeho syn Gejza, ktorý spoločnosti RIMA predal všetky hute a hámre pri rieke Slaná, od Vidovej až po Dobšinú. Na pár rokov sa stal nielen významným akcionárom, ale aj členom vedenia.

V roku 1907 RIMA zastavila prevádzku Karlovej hute.

Nepekný pohľad

Z komplexu v lokalite Dobšiná Píla sa zachovala hutná budova s vysokou pecou s podobným architektonickým riešením ako vysoká pec v Nižnej Slanej. Etelku Andrássy zasa pomenoval po svojej matke.

Karlovu hutu vyhlásili za kultúrnu pamiatku, vlastní ju Slovenské technické múzeum v Košiciach. Jej stav tomu bohužiaľ veľmi nenapovedá. Okolité pozemky a objekty vlastní podnikateľ, ktorý prevádzkuje drevovýrobu. Pamiatku tak obkolesujú špinavé stroje, maringotky  a blato.

Zdroj • Mlynka L., Haberlandová K.: Kultúrne krásy Slovenska: Technické pamiatky • gemer.vucke •

Komentáre: 1

  • Silvia Pauček Ujházyová 21. marca 2017

    Ako dieťa som tam vyrastala, v dome EmeanuelaAndrásyho, kde mal kancelárie. Mašu, ako ju voláme my, poznám dokonale, dokonca aj v podzemí ( teraz je to už životu nebezpečné). Veľa úžasných materiálov bolo rozkradnutých, točité schodisko, dvere atď…a je z toho len jedna ruina. Je mi z toho smutno, ako dieťa pamätám ešte na poslednú obyvateľku, ktorá tam bývala…V najvyššej budove prebýval Vír, otec nám rozprával neskutočné zážitky z tohto miesta. Dom, kde boli kancelárie grófa stojí dodnes, žijú v ňom moji rodičia…Doteraz pôsobia magicky, klenby hrubé aj 5 m na niektorých miestach. Úžasné miesto, len tak troška zabudnuté, už len spomína…

    Pridaj komentár