Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Grófska ľadovňa vo Vlachove

19. storočie
zachované

V expozícii kaštieľa v Betliari visí v jednom salóne obraz, ktorý namaľoval olejovými farbami na plátno mladý gróf Emanuel Andrássy okolo roku 1840, keď ešte žil v rodnom Vlachove. Zobrazuje zvláštnu poschodovú kamennú stavbu s pyramídovou strechou obklopenú zeleňou, v popredí s vodnou plochou a bocianmi.

Podivuhodný domček pripomínajúci parkový altánok je ľadovňa, alebo inak – honosná prírodná chladnička.

Čo zobrazujú štyri zvláštne sochy, ktoré siluetou pripomínali egyptské sfingy, zistili až po nejakom čase, keď našli v betliarskom kaštieli ďalší obraz – jazdca na koni od Karola Steria v pozadí s vlachovským kaštieľom a v popredí s dvoma ženskými postavami.

Egypt na Gemeri

Andrássyovci kaštieľ predali ešte za prvej Československej republiky armáde, ktorá už ľadovňu nevyužívala. No pre zaujímavosť – po novom tu sídlili delostrelci.

Keď v roku 2004 ľadovňu objavili a porovnali jej vzhľad so starým obrazom, zistili, že okrem štyroch chýbajúcich sôch sa takmer nič nezmenilo. Až na jeden detail – vstupný portál do prízemnej časti jaskyne v tvare lichobežníka už chýbal. Bola to ale významná pomôcka pri identifikácii štýlu a obdobia, v ktorom ľadovňu postavili.

Portál tvarom pripomínal vstup do mastaby – egyptskej hrobky, akú si postavil každý zámožnejší Egypťan, keď si nemohol dovoliť pyramídu ako faraón. Kamenná pyramída je však vo Vlachove tiež a ľadovňu zastrešuje.

IMG_9454

Pyramída, mastaba. Čo ešte chýba v terminológii označujúcej egyptskú pohrebnú architektúru? Sfinga.

Je nesporné, že štyri dekoratívne sochy žien s vysokými gréckymi účesmi, ležiace pred vstupom do ľadovne a držiace v rukách strapce hrozna a iné plody, boli štylizované ako egyptské sfingy. Dnes sochy chýbajú, kam sa podeli, nevedno.

Celá ľadovňa je teda postavená v duchu módneho trendu parkovej architektúry prvej polovice 19. storočia, keď sa Európa dozvedala o prvých výskumoch francúzskych archeológov v Egypte.

Hrobka zvierat

V tomto období bol moderný empír, ovplyvnený starou antikou, ale už aj starobylým Egyptom či inými orientálnymi kultúrami. U nás sa ako umelecký štýl prejavoval najmä v dizajne nábytku a odevoch. Zo stavieb nanajvýš v ozdobnej parkovej architektúre.

Zámerom staviteľa ľadovne vo Vlachove bolo, aby vyzerala ako egyptská hrobka. Veď aj slúžila na ukladanie mŕtvych tiel – zvierat ulovených na početných grófskych poľovačkách. Z tohto dôvodu – aby udržala chlad – musela byť celá z kameňa.

Poznáme niekoľko ľadovní, ktoré sa zachovali v rôznych kaštieľskych parkoch na Slovensku. Tá vo Vlachove stojí na úpätí strmého svahu, na pravom brehu rieky.

Dvojpodlažná kamenná vežovitá stavba je zastrešená kamenným ihlancom, má dva vstupy nad sebou ukončené lomenými oblúkmi. Z dvoch strán je prístupná schodiskami. V interiéri sa nachádzajú dva zaklenuté priestory za sebou. Priečelím je obrátená na sever.

Ľad vydržal aj v lete

Na druhom podlaží je jedna miestnosť so štvorcovým pôdorysom zaklenutá valenou klenbou, za ňou nasleduje jaskynný priestor. Sem sa v zimných mesiacoch ukladal ľad nasekaný v blízkych rybníkoch. Ten sa aj počas leta v chlade uzavretého tmavého priestoru udržal a ochladzoval ostatné priestory, ktoré slúžili na krátkodobé uskladnenie mäsa.

Chladenie mäsa týmto spôsobom nebolo v minulosti ničím výnimočným. Takmer každý väčší hostinec mal vlastnú ľadovú jamu, do ktorej sa v zime vnášali veľké kusy ľadu.

Mnohé z týchto ľadových jám bývali v malých stavbách s hrubými stenami bez okien, kde sa ľad zachoval po celý rok. Chudobní ľudia skladovali potraviny vo vedre, ktoré v studni spustili tesne nad vodnú hladinu.

Po objavení ľadovne vo Vlachove sa našťastie podarilo získať peniaze na obnovu. Keďže je na druhom brehu rieky, z dediny sa sem dá dostať cez železničný most dnes už nefunkčnej trate do Dobšinej.

Pridaj komentár