Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Františkova huta pri Podbieli

1836
prístupné ruiny

Konal sa tu hudobný festival. Režisér Juraj Jakubisko tu nakrúcal Tisícročnú včelu a Nejasnú správu o konci sveta. Obec podporila turistické aktivity vrátane ukážok tavby železa, ale aj silvestrovský program.

Z rozsiahleho komplexu Františkovej huty, najvýznamnejšej pamiatky priemyselnej revolúcie na Orave, sa toho zachovalo dosť aj vďaka občianskym aktivitám. Ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia tu robil vykopávky miestny ochranár Milan Krúpa.

Vďaka práci stoviek ľudí hutu postupne upravili, zdokumentovali a zakonzervovali. Dnes sa môžete prejsť medzi jej ruinami, len si dajte pozor na kravské lajná.

Podarí sa ju udržiavať?

Samotná nehnuteľnosť teraz patrí obci Podbiel, pozemok podbielanskému urbáru a všetko sa nachádza v katastrálnom území obce Nižná.

Huta predtým roky patrila Občianskemu združeniu Františkova huta, založenému študentskou organizáciou Strom života, ktoré ju po revolúcii odkúpilo za symbolickú korunu a istý čas tu vykonávalo udržiavacie stavebné práce.

Obec hutu prebrala v roku 2009 po sťažnostiach turistov, že sa už o ňu nikto nestará. Peniaze na úpravu pamiatky nemala, ale sľúbila ju udržať v doterajšom stave.

„Chceme hutu udržať minimálne v takom stave, ako je teraz. Aby každý návštevník hneď videl, že sa o ňu niekto stará. Objekt budeme čistiť od neporiadku a odpadkov, budeme v nej a jej blízkom okolí pravidelne kosiť trávu. Prvoradé je zabezpečiť objekt tak, aby sa dnu nedostali kravy, ktoré sa pasú v jeho okolí,“ vravel v roku 2009 pre MY Oravské noviny vtedajší starosta Podbielu Jozef Domiňák.

Samotná obec je od roku 1977 so svojimi drevenicami Pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry.

a-e1419594704723

Záber z filmu Nejasná správa o konci sveta. Zdroj: filmovamista.cz

Podnikatelia sa sporili

Tradície železiarstva na Orave sú spojené s rodinou Thurzovcov a železorudnými baňami, respektíve hámrami v tejto oblasti v 16. – 17. storočí.

Oravské panstvo, respektíve komposesorát pripravoval výstavbu vlastnej železiarne od roku 1769, v roku 1819 získali povolenie na výstavbu, no napokon uzavreli zmluvu o výstavbe závodu s podnikateľmi až v roku 1835.

Zakrátko, v roku 1836, postavili pod vedením anglického technika Newbuilda vysokú pec a na svoju dobu veľkú hutnícku halu. Skujňovaciu hutu s vyhňami a hámrami vybudovali západne od Podbiela a pomenovali ju Františkova huta.

Pre vnútorné rozpory sa podnikateľská trojica napokon rozpadla, výstavba trvala dlhých 19 rokov, ale železiareň bola naďalej v prevádzke až do roku 1862.

huta02

Vízia rekonštrukcie od Evy Kravcovej a Anny Chudej. (Zdroj)

O zásobovanie rudou sa starali bane Oravského panstva (v Juráňovej doline, Habovke, Zuberci, Malatinej), pomocné a povoznícke práce vykonávali poddaní z okolitých dedín v rámci robôt pre panstvo.

Po zrušení poddanstva v roku 1848 sa železiarni zvýšili výrobné náklady, čo spolu s nekvalitnou produkciou prispelo v období hospodárskej krízy k definitívnemu zastaveniu výroby v železiarni, ktorá mala iba regionálny význam.

Z rozsiahleho komplexu železiarne sa zachovali vysoká pec, obvodové múry vysokopecnej haly z pálených tehál, pozostatky vodného náhonu, dúchadlovej komory a základy skujňovacej huty nazývanej hámor.

Vysoká pec je pilierovej konštrukcie s pôvodnou výškou asi 12 metrov.

Uzol priemyslu a turizmu

Priemyselné stavby zo začiatku 19. storočia, kedy bola huta postavená, boli väčšinou strohé. Huta však bola perfektne spracovaná aj na medzinárodné pomery, vravel v roku 2009 pre MY Milan Kováč z občianskeho združenia.

Podľa neho by mohla byť svojim príbehom a históriou jednou z najvýznamnejších atrakcií na hornej Orave.

„Skrýva v sebe príbeh o priemyselnom rozvoji regiónu, ktorý bol v určitom období veľmi silný. Hovorí o tom, že tu bola rozvinutá manufaktúra, priemyselná výroba. Práve toto zahustenie okolo Studeného potoka bolo mimoriadne dôležitým územím, kde sa sústredila výroba, doprava, bol to dôležitý priemyselný a dopravný uzol.“

Komentáre: 2

  • Pavol Matlák 22. novembra 2016

    Ako deti sme sa chodili pred päťdesiat rokmi tam hravať a spoznávať tajomne múry.Je to výborné že sa to zachovalo aspon v takejto podobe a že sa to celkom nezrútilo. Je to historický klenot, opatrujme si to.

  • Cestou zo Zuberca sme sa zastavili 22.X.2016 na tejto technickej pamiatke.Zo starsich publikovanych zvesti je zrejme,ze kravy su tu este stala.Stavba je priestranna a vynikajuco zachovala.Obdivujem architektonicke umenie zhotovitelov a styl stavby.Vedel by som si predstavit prekrytie sindlovou strechou ale sklena strecha by robila vynikajuce svetelne podmienky.

    Pridaj komentár