Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Fabrika Syenit v Púchove

cca 1910
zachované

Syenit, Syderolit či ACZ sú názvy fabrík, ktoré v Púchove dlhé roky produkovali azbestocementové výrobky.

Pôvodné budovy továrne Syenit oproti železničnej stanici dodnes patria k najvzácnejšej architektúre mesta a všimnúť si ich môže aj každý cestujúci z vlaku.

Napríklad budova teplárne je dnes už asi 30 rokov nevyužívaná, študentský projekt predstavuje jej možné využitie na kultúrne účely.

Významná sila v regióne

Počiatky výroby siahajú do roku 1907, keď skupina podnikateľov založila závod na výrobu hladkej krytiny.

V roku 1910 prevzala firma Zenit objekty továrne a fabrika dostala podtitul Považská továreň na azbestocementovú krytinu. Od roku 1912 niesla firma názov Syenit a vyrábala azbestocementovú škridlicu a dosky s pomerne veľkou produkciou 2400 vagónov ročne.

Keďže fabrika nebola schopná odpredať celú svoju produkciu, začala pracovať iba polročne. Zamestnávala 280 robotníkov a 16 úradníkov, čím sa v tom čase výrazne podieľala na zamestnanosti v regióne. Na konci 1. svetovej vojny ju zmodernizovali a prestavali.

Zničili vzácnu skalu

V roku 1909 vnikla ďalšia továreň s názvom Syderolit, nachádzala sa vo vtedy ešte v samostatnej obci Horné Kočkovce v blízkosti železničnej stanice.

Zamestnávala 80 až 100 robotníkov a skladala sa z troch oddelení: 1. mlynské a terazzové zariadenia s výrobou terazzovej drte, mramorovej múčky, mramorových kociek z hydraulizovaného vápna, umelej omietky a zmesy umelého kameňa, 2. výroba dlaždíc pre chodníky, podlahy, dvory, interiér jedno a viac farebného vzrokovania a výroba umelých mramorových obkladov stien, 3. výroba umelého mramoru na schody, fasády, do interiéru, pomníky, atď.

Kameň ťažil Syderolit z tzv. Púchovskej skaly, ktorú vlastnil Martin Neufeld, vtedajší spolumajiteľ fabriky, čím napáchali nenahraditeľné škody celoslovenského významu.

Skala bola v minulosti majestátnym vápencovým útvarom rozčesnutým veľkými puklinami na viacero častí. Išlo o sídlo pravekého človeka, a práve podľa tohto náleziska nesie pomenovanie Púchovská kultúra. Podobný osud postihol aj skalu v Horných Kočkovciach.

Firma Syderolit bola tiež stálym dodávateľom ministerstva verejných prác, najmä pre tzv. referáty v Bratislave a Užhorode.

Jej produkty sa používali napríklad pri výstavbe Katolíckeho kultúrneho domu v Ružomberku, Národného domu v Banskej Bystrici, Hotelu Drtílek v Luhačoviciach, Penzijného ústavu v Bratislave atď. Firma pokladala v uliciach Púchova žulové dláždenie.

Vyrábali do roku 2003

Po 2. svetovej vojne obnovili výrobu v oboch fabrikách pomerne rýchlo. Syderolit sa dostal pod národnú správu len nakrátko, pretože do Púchova sa vrátil syn s manželkou pôvodného majiteľa.

Postupne ale oba podniky znárodnili a zlúčili. V júli 1948 so spätnou platnosťou od 1. januára 1948 všetko spojili s nitrianskou továrňou a vznikli Azbestocementové závody národný podnik so sídlom v Nitre.

Medzi rokmi 1950 – 1986 prešiel závod mnohými fázami modernizácie a rozširovania výroby. Okolo roku 1970 mal ACZ približne 460 zamestnancov a obrat asi 70 miliónov Kčs.

Tradícia výroby nepominula ani po páde režimu, no problémy nastali okolo roku 2000 aj kvôli nutnosti prechodu bezazbestovú výrobu. V roku 2003 sa výroba skončila.

Zdroj: Pavol Makyna, puchovodedicstvo.sk Trend MY 

Pridaj komentár