Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Bunkre pri Slanskej Hute

Medzi obcami Slanská huta, Kuzmice a Michaľany sa nachádza jedninečný systém bunkrov z rokov 1937 – 1938. Zachovalo sa ich takmer 50, v boji ich nikdy nevyužili. Podobnú súvislú líniu nájdeme až na Záhorí.

Po návštevách našich vojenských odborníkov na francúzskej Maginotovej línii schválil v roku 1935 minister národnej obrany Bohumír Bradáč organizačnú štruktúru na riadenie výstavby opevnení.

Dňa 24. apríla 1938 vydala Rada pre opevňovanie nariadenie vybudovať 38 ľahkých vojenských opevnení v línii od obce Slanská Huta, z toho 37 zo železno-betónovej konštrukcie. Stavbu realizovali spoločnosti Mandaus, Chust, Ing. Švajcr a spol.

Proti maďarskému vpádu

Úlohou ľahkých vojenských opevnení bolo zabrániť možnému prieniku maďarských vojsk na československé územie. Samostatnú líniu okolo Michlian zničilo maďarské hortyovské vojsko, ktorému pripadlo toto územie.

Dva z bunkrov sú priamo v obci Slanská Huta,  jeden hneď vedľa futbalového ihriska priamo v súkromnej záhrade.

“Za komunistov ho chceli prísť zbúrať, ale nepovolila som to, aby to nepoškodilo okolité domy. Úžitok z neho nemáme, ale nezavadzia nám,” povedala majiteľka pre TASR.

Ďalšie stoja v krásnych okolitých lesoch, zakreslené sú aj na mapách. O tom pri vrchu Malá Kamenná sa hovorí ako o najkrajšom Slovenskom ropíku, stojí na vrcholku suťového kužeľa.

Bunkre nie sú chránené a chátrajú, spravuje ich ministerstvo obrany. “Je škoda, že chátrajú. My ako obec sme mali záujem zobrať ich do prenájmu alebo podieľať sa na rekonštrukcii, ale zo strany štátu sa nám nedostalo nejakej odozvy alebo ochoty na takýto projekt,” povedal starosta Slanskej Huty Daniel Stančik.

Zopár informácií prinášajú aspoň tabuľky pri pár bunkroch.

Prakticky všetky objekty sú pevnôstky vzoru 37, ktoré vznikli vylepšením vzoru 36. Existovalo niekoľko typov řopíkov vz. 37, najrozšírenejší je typ A. Takmer všetky zachované objekty sú tohto typu.

Ide o pevnosť s dvoma strieľňami na bokoch chránenými tzv. uchami, ktoré sú akýmsi predĺžením čelnej steny. Tá bola, resp. mala byť chránená kamennou rovnaninou – zahádzanou zeminou.

Pre sedem vojakov

Posádku tvorilo sedem vojakov, ktoré obsluhovali dva ťažké alebo ľahké guľomety. Bunkre mali periskop, háky na upevnenie maskovacej siete a granátový sklz, ktorým mohla posádka vyhadzovať von granáty proti útočníkom.

Objekty s normálnou odolnosťou (označené písmenom N) mali čelnú stenu hrubú 80 cm, bočné steny boli hrubé 60 cm, strop tiež 60 cm. Tunajšie bunkre majú však zoslabené strieľne.

Plánované náklady na výstavbu jedného objektu typu A boli 72-tisíc československých korún. Objekty typu A boli označované podľa uhlu rozovretia strieľní, ktorý sa pohyboval od 120 (pre objekt A-120) do 220 stupňov (pre objekt A-220).

Zdroje •  abov.vucke.sk • Korzár • ropiky.net

Pridaj komentár