Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Bratislavská Hlavná stanica

1848
niečo tu smrdí

Ani tá najšpinavšia fabrika na Gemeri nespĺňa termín čierna diera lepšie než hlavná stanica v Bratislave. Asi aj preto ju máme na našej stránke. Vstupná brána do hlavného mesta republiky, ošťaná budova polepená hokejovými fóliami z roku 2011 a vyfarbená nadšencami, ktorí sa ju nešťastne pokúsili skrášliť, čaká na aktivitu investora. Tá sa neustále odkladá, pričom vypovedať zmluvu z čias primátora Andreja Ďurkovského je podľa mesta nevýhodné.

Investor Transprojekt má podľa zmluvy do konca roka 2016 mestu odovzdať novú električkovú trať, vybudované cesty a všetky dohodnuté objekty musia byť skolaudované a bez chýb. Je jasné, že to nestihne. Mesto teraz čaká na uplynutie tohto termínu a spravilo len niekoľko menej šťastných úprav na predstaničnom námestí.

Tajomné priestory stanice

Stanica z roku 1848 má aj príjemnejšie málo známe zákutia. Za jednou zo stien je napríklad spustnutá reštaurácia, do ktorej by sa mali presunúť pokladnice v čase rekonštrukcie. Málokto sa sem dostane.

Cez prvé nástupisko sa možno dostať na šieste. Vo výklenku s tmavými sklami tam je vládny salónik, ktorý často navštevoval napríklad prezident Rudolf Schuster, ale ruky si v ňom podávali aj armádny generál Ludvík Svoboda, Alexander Dubček a cestoval sem napríklad aj T. G. Masaryk.

Nedávno sa k priestoru dostalo občianske združenie Local Act a otvorilo v ňom kultúrne centrum Salónik. Nájomná zmluva so železnicami mu umožňuje využívať ho jeden deň v mesiaci po dobu jedného roka.

Podľa webstránky združenia je pravdepodobné, že táto luxusná čakáreň tu existovala už za monarchie (buď od čias prvej stanice architekta Feiglera z prvej polovice 70. rokov 19. storočia, alebo od čias Pfaffovej prestavby začiatkom 20. stor.).

Staničná budova však nie je pamiatkovo chránená a pri ďalšej úprave stanice sa už s rekonštrukciou salónika neráta.

Z hlavnej časti salónika sa dá dookola prejsť cez menšiu konferenčnú miestnosť a kuchynku, celý priestor má kapacitu približne štyridsať ľudí.

Purizmus prišiel v roku 1988

Významných prestavieb stanice bolo od roku 1850 niekoľko. Najväčšie zásahy prebehli v rokoch 1871, 1904 a 1988.

Pôvodná podoba staničnej budovy bola dielom Ignáca Feiglera. Jednoposchodovú stavbu s dvomi bočnými krídlami dopĺňalo klasicistické tvaroslovie. Prízemie a poschodie oddeľovala výrazná rímsa, podstatnú plochu fasády pokrývala bosáž. Okenné a dverné otvory prízemia mali oblúkové zakončenie a výrazné rámovanie.

S prestavbou stanice v roku 1904 sa spája meno architekta Jozefa Erdélyho. Slohové vyznenie stavby sa nezmenilo, no stanica po prestavbe pôsobila výpravnejšie. Nad vstupnou časťou vznikol tympanón s reliéfnou výzdobou, vstupný portikus vertikálne členený štyrmi lizénami niesol nápis BRATISLAVA.

Ďalšia prestavba oprostila fasádu stanice od akýchkoľvek historizujúcich tektonických a ornamentálnych prvkov. Puristicky zmenenú, iba oknami členenú fasádu vstupnej časti prekryla v roku 1988 prístavba rozširujúca priestory staničnej haly.

Pridaj komentár