Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Baníctvo v Kuchyni, v lokalite Skalnatá

koniec 18. stor.
neprístupné

Na konci Modranskej doliny nad obcou Kuchyňa sa nachádzajú pozostatky banskej činnosti. V lokalite Skalnatá ťažili štôlňami a malou povrchovou dobývkou antimonit, pričom ložisko predstavuje tretí v minulosti známy výskyt antimonitu v Malých Karpatoch.

Začiatky banských prác na ložisku Skalnatá nie sú známe. Z roku 1782 sú prvé historické správy o obnovení baníctva na opustenom ložisku a z roku 1786 o stavbe stupovej úpravne. Ďalšie správy z roku 1790 už hovoria o tom, že Trojičná štôlňa bola vyrazená na dĺžku 200 metrov a vyrazená bola aj Puklišová štôlňa, ktorá sa nachádza o 35 metrov nižšie. V roku 1840 baníci lokalitu definitívne opustili.

Vybrali sme sa preveriť stav týchto banských diel. Po príchode na lokalitu sme si prešli celý kopec, kde sa bane nachádzali. Najprv sme narazili na stopy po povrchových dobývkach, ktoré sú najstarším pozostatkom kutania na lokalite.

Potom sme sa presunuli o kúsok nižšie, kde je z diaľky vidieť halda Puklišovej štôlne. Oproti halde sa nachádza krátka úvodná ryha, v ktorej tiekla banská voda. Preto sme vedeli, že štôlňa bude plná vody. Po odokrytí zosunutej sutiny sa nám otvoril malý vstupný otvor a mohli sme sa vydať na prieskum bane.

Ako sme predpokladali, v štôlni je asi po pás vody. Ako postupujeme ďalej do útrob štôlne, vody je menej. Na začiatku má baňa prekopový charakter, to znamená, že vedie západným smerom priamo ku ložisku.

Asi po päťdesiatich metroch prichádzame k závalu. Na prvý pohľad to vyzerá, že tu sme skončili, ale malý otvor na vrchu závalu nám dáva nádej.

Prevliekli sme sa otvorom a dostávame sa do ďalšieho priestoru. Vyzerá to ako malá sieň.

Ale v strede pod nami vidíme zavalenú chodbu a na pravej strane vidíme malým otvorom aj ďalšiu chodbu, kde sa nám vo svetle baterky prebleskuje hladina vody.

Pokračovať ďalej týmto otvorom sa nám nezdá bezpečné, tak sa otáčame a ideme von.

Sme vonku zo štôlne a rozhodujeme sa, čo ďalej. Chceli by sme si prezrieť aj Trojičnú štôlňu. Preto sme zbehli dole na lesnú cestu a vrátili sme sa na miesto, kde sme ráno začali.

Tu vidíme veľmi krátku úvodnú ryhu Trojičnej štôlne, tiež s banskou vodou na dne. Znovu bude treba odkryť zasypaný otvor, čo sa nám po chvíli aj podarí. Na prvý pohľad to vyzerá, že to bude pohodlný prieskum. Zdanie pominie po vstupe do chodby. Vody je tu asi po prsia. Chodbou postupujeme veľmi opatrne. Hladina vody sa napodiv drží v rovnakej výške, čo znamená, že chodba nestúpa nahor.

Takto sme sa pomaličky prebrodili až k miestu, kde sa chodba stočí trošku viac na juhovýchod, až potom začala hladina vody klesať. Prechádzame okolo tektonickej pukliny, ktorou baníci sledovali asi 1,5 metra hrubú mylonitovú zónu tvorenú grafitovou výplňou s jemne rozptýleným antimonitom.

Dostali sme sa až k časti s drevenou výstužou (výdrevou), kde sa chodba končí závalom. Tu sme trochu polemizovali, kde asi sa nachádzame, a tak sme sa rozhodli neskôr polohu týchto štôlní preniesť na mapu.

Pomaličky sme sa vrátili von na svetlo božie.

lokalita-skalnatá2

• Zdroj: Montanrevue 1/2015 •

Pridaj komentár