Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Baníctvo v Čučme

stredovek
prístupné

Čučma je čistokrvná banícka obec, veď len vďaka baníctvu vôbec vznikla. Baníci v lete i v zime peši dochádzali do práce často z veľkých vzdialeností, z Nadabuly či z Rožňavy.

Podmienky pri práci boli nepriaznivé, najmä pri dobývaní antimónových rúd, kde bolo veľa kremeňa. Vdychovanie prachových častíc pri vŕtaní spôsobovalo silikózu pľúc, dôsledkom čoho baníci umierali veľmi mladí. Časté boli aj smrteľné úrazy pri zavalení.

IMG_4110-(2)

Vstúpte do starej kresanice

Vyhľadávanie a dobývanie rúd v Čučme možno od počiatkov baníctva do ranného stredoveku charakterizovať ako povrchové. Od 13. storočia sa začína prechod na hlbinné dobývanie. Najčastejším banským dielom na overenie a otvorenie žíl boli štôlne a šachtice, razené z povrchu priamo na rudné ložisko.

Pri razení a pri rozpojovaní hornín v podzemí sa používali ručné nástroje – kladivo a želiezko. Ako pamiatka na túto dobu zostali v banských poliach ručne razené banské chodby – kresanice.

Získaná ruda sa nakladala ručne do fúrikov a neskôr do drevených vozíkov, ktorými sa po drevenej trati postavenej bez použitia klincov vyvážala na povrch. Dokladajú to aj pozostatky podvalov.

Dnes sprístupnenú kresanicu v Čučme objavili len v roku 2011 pri úprave obecnej cesty predtým tu bol prameň pitnej vody. Prezrieť si môžete 240 metrov chodieb. Kresanica je súčasťou miestneho náučného chodníka s podrobne spracovanou tematikou baníctva.

IMG_0362
IMG_0365

Významné ložisko antimónových rúd

V Čučme sa ťažili antimónové, medené a mangánové rudy. Podľa archívnych údajov je pravdepodobné, že ťažba antimónových rúd bola na Slovensku započatá ako prvá práve v okolí Čučmy. Spomína sa už v 16. storočí, o čom svedčí prvý údel na činnosť antimónovej bane v Majerskej doline pridelený 23. augusta 1698.

V stredoveku sa o oblasť zaujímala rodina Fugger z Nemecka, ktorá ovplyvňovala banské podnikanie v celej Európe.

IMG_0380

V 19. storočí sa majiteľmi baní stali rodiny Demuthovcov, Roxerovcov a Trnkovcov, následne firma Müller a potom viedenská firma Odendall a Schalmann. Po nej prevzala bane spoločnosť Antimónové a hutnícke závody, úč. spol. Banská Bystrica.

Rozvoj prác nastal najmä v rokoch 1830 – 1850. Ťažba bola stále vysoká aj okolo roku 1915 a oblasť slovenskej časti Karpát bola v tom čase v ťažbe antimónových rúd na treťom mieste na svete. Dobývanie ukončili v roku 1952. Najvýznamnejšie ložiská nesú mená Matej, Vincent a Gabriela.

Okrem antimónových rúd sa v menšom množstve ťažila mangánová ruda na ložisku Malvína (Čierna baňa) a medené rudy na viacerých žilách v okolí, ale hlavne na Medenej bani.

IMG_4124

Dôkazom je obraz

Asi najkrajším dokumentom baníctva v Čučme je ale netradične obraz. Rožňavská Metercia od neznámeho autora z roku 1513 zobrazuje nielen Svätú Annu s dcérou Máriou a Božím Synom, ale aj vtedajší spôsob razenia banských diel, ich zameriavanie, ťažbu, dopravu a úpravy nerastnej suroviny.

Pravdepodobnou predlohou výjavu je hrebeň Rozgang, kde sa v tom čase razila štôlňa Csengö. Pri nej je dnes umiestnená aj informačná tabuľa o Metercii.

Originál obrazu sa nachádza v Biskupskej katedrále v Rožňave. Anna Samotretia, z latinského Metercia, bola patrónkou stredovekých baníkov.

metercia-copy

Zdroje • Ondrej Rozložník • Korzár 

Komentáre: 1

  • Len malé upozornenie – stredovek (a čokoľvek skoré) je raný, nie ranný

    Pridaj komentár