Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Baňa Rozália v Hodruši

16. storočie (?)
v prevádzke

V jeden novembrový deň sme využili možnosť sfárať spolu z Malokarpatským baníckym spolkom do stále funkčnej bane Rozália.  Aby sme stihli vidieť niektoré činnosti, vyrážame veľmi skoro ráno.

Keď sme prišli na závod, smena už sfárala.  Privítal nás bývalý riaditeľ Richard Kaňa a odovzdal nás do starostlivosti súčasnému riaditeľovi Ivanovi Bačovi. Po prezlečení do fáračiek absolvujeme potrebné bezpečnostné školenie.  V lampárni nafasujeme osobné svietidlá a s našim sprievodcom smerujeme k muntlochu (portálu) bane.

Mladému inžinierovi nedala spávať

Zlato sa tu ťaží od konca 20. storočia, ale baňa je známa asi 400 rokov.

Prvá písomná zmienku o bani Rozália je z roku 1630 – ako o štôlni Katarína v Hoelle pri starom tajchu. Spomenutá bola aj roku 1659, keď sa v nej podľa  zápisu ťažila svetlá strieborná ruda.

V roku 1801 sa ťažba v štôlni oživila, tentokrát už pod menom Rozália. Spomína sa dobývanie medenej rudy, ktoré však netrvalo dlho.

No medená Rozálka nedala spávať vtedy ešte veľmi mladému banskému inžinierovi Arpádovi Bergfestovi. Na opustenú štôlňu si zakúpil údel a v predvečer prvej svetovej vojny v roku 1913 sa pustil do jej zmáhania. Po nejakom období došli peniaze  a obnova bane bola zastavená.

Chceli ju zavrieť, no slúži dodnes

Po druhej svetovej vojne v roku 1951 začal štátny podnik Rudné Bane z Dolnej štôlne Rozália raziť po žile 1. úklonnú šachtu z 0. na 8. obzor na úroveň Hodrušskej Dedičnej štolne. Od roku 1958 do roku 1964 sa razila 2. úklonná šachta z 8. na 14. obzor na úroveň Voznickej Dedičnej štôlne.

Po doťažení medených rúd mali baňu v roku 1992 zavrieť.  No už predtým sa v dvoch vrtoch vo veľkej hĺbke našlo zlato-strieborné zrudnenie. A tak sa hneď v roku 1992 začalo s ťažbou. Množstvo gramov zlata na tonu horniny kolíše, aktuálne je okolo dvesto.

My po pár sto metroch prichádzame k nárazisku pri prvej úklonnej šachte. Tu nás šikujú do klietky a pokračujeme dolu na 8. obzor:

Nezdržujeme sa a pokračujeme o kus ďalej k druhej úklonnej šachte, ktorou budeme pokračovať hlbšie.

Po prezretí strojovne sme nasadli znovu do klietky a klesáme až na 15. obzor. Sme niekoľko sto metrov pod úrovňou vstupu do bane. Vydávame sa dlhou chodbou k prvému pracovisku.

Dobré oblečenie je nutné. Ventilácia funguje perfektne a v chodbe dujú riadne vetry. Ako nás informuje náš sprievodca, výdušné otvory sú až na štiavnickej strane.

Počas pochodu musíme dávať pozor na prechádzajúce súpravy:

Sprievodca nás vedie vpravo, kde sa v bočnej chodbe razí prekop.  Citeľne je tu teplejšie a vlhkejšie.  Odkladáme  “prešiváky” a poctivo šliapeme za sprievodcom.  Z diaľky je počuť tlmený hlboký zvuk. Prejdeme ešte okolo kompresorov vzduchotechniky a v diaľke zbadáme svetlá pracoviska.

Práve tu pneumatickým nakladačom nakladajú odstrelenú horninu. Veľká vlhkosť a teplo nám okamžite rosia sklá optiky:

Chvíľu sa bavíme z chlapmi a sme zvedaví, kedy budú zasa vŕtať.  Máme dosť času, tak sa presúvame pozrieť si dobývky, kde bola ešte nedávno zlatonosná ruda:

Prezeráme si jednotlivé vydobyté priestory a  zostúpime po rebríkoch o poschodie nižšie. Tu sú aktívne dobývky. Už z diaľky počujeme známy zvuk pneumatického nakladača. V chodbe je odstavená súprava banských vozíkov.  Odniekiaľ z bočnej chodby sa vynoril nakladač a prehodil za seba rudu rovno do vozíka.

Keď už sme tu, tak si pozrieme škrabanie:

Kráčame na ďalšie pracovisko. Tu sa vŕtajú prieskumné vrty do boku chodby:

Ak chceme vidieť vŕtanie na čelbe, musíme si pohnúť. Chlapi by mali už začať. Sme ale o jeden obzor nižšie.  Na 14. obzor sa dostávame úpadnicou. V našom prípade vlastne dovrchnou. Hore si prezrieme vrátok a dvojkoľajisko.

Pokračujeme na miesto, kde ráno chlapi nakladali. Suť po odstrele už bola preč, práve vŕtali diery pre následný odstrel:

Pomaly sme sa vrátili ku nárazisku 2. šachty.  Vyviezli sme sa späť na 8. obzor.  Bez zdržania pokračujeme k 1. šachte. Tou sme sa dostali až na nultý obzor, kde sme si urobili krátke zastavenie v strojovni:

Rozlúčili sme sa so strojníkom a vychádzame von. Hlavný geológ nám v krátkosti vysvetlil históriu a osvetlil nerastné zloženie jednotlivých častí bane.

Zaujímavé bolo rozprávanie o nájdení ložiska zlata v “hluchom pásme”, kde sa stovky rokov predpokladali iba  iba jalové horniny.

Na banskej mape pozeráme, kde všade sme sa fárali. Odhadom sme prešli 8 kilometrov, na čo sa geológ iba pousmial.  Ak ide kontrolovať výdušné otvory na štiavnickej strane, prejde podzemím aj 15 kilometrov.

Týmto sa chceme poďakovať Slovenská banská, spol. s r.o. že nám umožnili návštevu tejto bane a Malokarpatskému baníckemu spolu v Pezinku, že nás vzali so sebou.

Vonku sa lúčime s poslednou činnou zlatou baňou nielen v bývalom Československu, ale aj v celej Strednej Európe.

Zdar boh.

Text: Stanislav Kovačič

Komentáre: 2

  • Grulling Peter 10. októbra 2017

    Je to skutocne krasny pocit pre mna ako vlastnika parcely cislo 1000 do roku 1992 ze moji predkovia sa tu zivili banskou cinnostou chlapi a zeny Hodrusskou cipkou pani Terezia Bohusova pani Valeria Oslancova pan Stefan Grulling prajem vsetkym banikom vela uspechov zdravia a zlata

  • Ing. Klára Galová 25. augusta 2017

    Dobrý deň!

    Máme záujem o odbornú exkurziu vo Vašej expozícii s našimi žiakmi odboru geodézie, kartografie a katastra Strednej priemyselnej školy stavebnej Oskara Winklera Lučenec. Plánujeme v mesiaci október. Poprosím Vás o podrobnejšie informácie. Vopred Vám ďakujem, Galová

    Pridaj komentár