Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Baňa Horný Augustín pri Pezinku

polovica 19. storočia
miestami bahno a voda

V tejto bani sa zastavil čas. V limonitovom bahne sú položené banské koľaje. Po pár metroch je olejnička. Stará petrolejka. Banský vozík. A niekto tu zavesil filmový pás.

Horný Augustín je jednou z najzachovalejších štôlní v Malých Karpatoch a patrí aj medzi najdlhšie. Vieme, že tu namerali relatívne vysokú prírodnú rádioaktivitu 368 nGy.h-1, nemala by však spôsobovať žiadne problémy pri krátkodobom pobyte.

Štôlňu začali raziť zhruba v polovici 19. storočia, podobne ako nižšie položený (Dolný) Augustín. Ťažbu ukončili niekedy okolo roku 1950. Dobývali tu pyritové ložisko rovnakého mena – Augustín.

Baňa leží uprostred amfibolitov, v aktinolitických bridliciach. Patrí k rudnému ťahu Ryhová-Augustín-Čmele, ktorý sa nachádza v II. produktívnej zóne ložiska Pezinok.

Na starej topo mape z roku 1955 sú zakreslené aj vonkajšie objekty. Na mape z roku 1964 už tieto objekty nie sú, tak sa predpokladá, že už neexistovali.

Horný Augustín je šachtami spojený s baňami Dolný Augustín a Ryhová, jedna z nich môže mať až 70-80 metrov, do ďalšej steká príval vody a spôsobuje značný hluk.

Okrem dier na nálože vidno na stenách aj farebné náteky a kvapľové závesy. Na zvyšky výdrevy dokonca niekto zavesil celuloidové pásy neexponovaného filmu, zrejme preto, aby sa pohral s testovaním radiácie.

Komín nad banským sýpom je už zavalený a pravdepodobne ústil pod haldami Čmele I. pri portáli Trojárovej štôlne.

a4-e1427660790727

Výroba kyseliny sírovej

História štôlne Horný Augustín je úzko spätá s históriu ťažby pyritu v Malých Karpatoch, ktorá siaha do 18. storočia. Pyrit je spoločne s antimonitom minerálom, ktorý sa často vyskytuje v ložiskách zlata. Zlata tu však bolo málo.

Pyrit sa využíval pri výrobe kyseliny sírovej. Práve kvôli bohatému výskytu pyritu v okolí Pezinka a Perneka bola založená továreň na výrobu komorovej kyseliny sírovej na Cajle, prvá svojho druhu v celom Rakúsko-Uhorsku. Fungovala v rokoch 1848-1896. Spracovávala pyrit z takmer všetkých produktívnych zón rudných ložísk v Malých Karpatoch.

Keďže pyritové rudy nedosahovali kvalitu konkurenčných ložísk, továreň nebola otvorená dlho a ťažbu načas zastavili. Nepomohla ani floatačná úprava rudy.

Ťažba bola obnovená až v polovici 20. storočia, keď sa výrazne oživil záujem o ťažbu pyritových rúd. Začiatkom 50. rokoch prebiehal v oblasti rozsiahly ložiskový prieskum, znovu sa otvárali staré banské diela a v baniach sa intenzívne pracovalo.

Štôlňa Horný Augustín bola v tej dobe rozšírená o ďalšie chodby, podobne ako ďalšie staré štôlne. Vznikali aj nové štôlne a komíny, ktoré spoločne so starými sledovali priebeh zrudnenia v ložisku Augustín.

Ešte v 60. rokoch sa zdala ťažba pyritu v Malých Karpatoch reálna, kedy sa mal vyťažený pyrit spracovávať na výrobu kyseliny sírovej v Chemických závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave. Dodávka sa však neuskutočnila pre nízku kvalitu rudy.

Geológovia a baníci sa na ložisko Augustín ešte vrátili a podrobnejšie ho preskúmali v 80. rokoch. V lokalite Trojárová overili zásoby antimonitových rúd s obsahom zlata a arzenopyritu. Pamiatkou na tento výskum je štôlňa Trojárová, ktorej ústie je dnes zabezpečené.

Najväčšie pyritové ložisko

Augustín je dodnes najväčším ložiskom pyritových rúd v Malých Karpatoch, keďže väčšina prác na ložisku bola prieskumného charakteru. Ťažba by sa však momentálne neoplatila.

Rudonosná zóna dosahuje dĺžku takmer 1200 m a maximálnu mocnosť 65 m. Geológovia radia tento rudný ťah do tzv. druhej produktívnej zóny v Malých Karpatoch. Končí až v katastri obce Pernek na ložisku Karol.

V oblasti pretrváva enviromentálna záťaž. Po ťažbe pyritu klesla v banských vodách hodnota pH a zvýšila sa jej kyslosť. Namerali tu hodnoty 3,54, podobné ako pri šťave z pomaranča alebo jablka. Ďalším nepriaznivým faktorom sú zvýšené hodnoty síranov, vysoké obsahy železa a ďalších prvkov.

a5

Zdroje: Ondrus: Podzemie Malých Karpát Slovik, Mašlár: Enviromentálne účinky starej banskej činnosti v Malých Karpatoch Montanistika.sk

Pridaj komentár