Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Asfaltový lom v Nezbudskej Lúčke

začiatok 20. storočia
prístupné

V Nezbudskej Lúčke pri Žiline sa nachádza jediný lom na ťažbu prírodného asfaltu v Európe. Jeho výskyt bol známy už na začiatku 20. storočia, spoločnosť Asfalta začala ťažiť pred prvou svetovou vojnou. Produktom Lomu Nezbud bola štrková drvina s asfaltovým tmelom.

Do roku 1928 sa vyrobilo 5000 metrov kubických zmesi ročne. Ložisko bolo okolo roku 1962 pred vyčerpaním a dnes má len geologický význam. Miestni spomínajú, že ťažba smolenca, ako ľudovo nazývajú asfalt, prestala kvôli zatápaniu postupne sa prehlbujúceho lomu už v roku 1942.

Jazero dnes dosahuje značnú hĺbku a vyžiadalo si už nejedného utopeného. Plávanie preto zakázali, no lokalitu obľubujú rybári. Potápači našli na dne granát z 2. svetovej vojny.

img_7965

Koľajisko v jazierku

Pre lepšiu dopravu asfaltu postavili slepú koľaj od zastávky Strečno až do lomu, resp. k úpravárenskej budove – drviču. Jeho skelet stojí dodnes. Podľa starších údajov vytrhané koľajisko z časti pohádzali do jazierka.

V lokalite sa nachádza najbohatší výskyt prírodného asfaltu v rámci Západných Karpát. Okrem lomovej dobývky sú tu aj banské štôlne. Väčšina pod vodou, vstup do hornej je stále možný. Zachovala sa aj kaplnka svätej Barbory, patrónky baníkov.

Výskyt asfaltu je viazaný na dolomitické vápence a dolomity (a ich brekcie) chočského príkrovu, pričom prechádza aj do podložných vápencov krížňanského príkrovu a výskyt je potvrdený aj v nadložných eocénnych zlepencoch.

Počas teplých dní asfalt vyteká

Litologicky ide o asfaltovú živicu čiernej až čiernosivej farby s tvrdosťou 2 a hustotou pri teplote 35°C 1 až 1,2. Vyskytuje sa ako impregnácia, tmel brekcií alebo výplň puklín vo vyššie menovaných horninách.

Prirodzene je živica smolnatá, tvrdá a pevná. Na odťažených stenách lomu počas teplých dní mäkne a vyteká (asfalt sa topí pri teplote 50 – 60 stupňov).

Maximálny obsah asfaltu v hornine dosahoval miestami až 40 %, priemerný bol len okolo 7 %, zvyčajne však ešte menší.

img_7951

Podľa miestnej legendy stál kedysi pri jazere hostinec, ktorý mal v noci zavesený nad dverami lampáš. Podľa neho mali pocestní trafiť do krčmy.

Ale hostinský každú noc premiestnil lampáš na slepý koniec kameňolomu. Keď tam prišli koče alebo prvé autá, zrútili sa do priepasti.

Hostinský im vzal cennosti a ich telá hodil na dno jazera. Zbieral tak veno pre svoje tri dcéry. To sa však nepáčilo tej najmladšej. Preto raz premiestnila lampáš tak, že hostinský sám spadol do jazera a utopil sa.

Zdroje: SNM nasenovinky.sk

Komentáre: 5

  • Kupajuci veru nechybali ked sme sa prisli pozriet (utorok poobede), tak sme sa vratili skoro rano. Nechapem ich, lebo ta voda je naozaj hnusna, s mastnymi skvrnami na vrchu a vodnymi rastlinami. Ked clovek obide jazero, su tam dve diery, jedna taka plytsia, pekna kruhova, a druha (asi vchod do hornej sachty?) je juznejsie a je to len taka hnusna strbina v zemi cez ktoru by sa dalo preliezt ale nevidno ake je to hlboke vnutri a je tam tolko odpadkov ze to cloveka vobec nelaka. Treba lozit po svahu nad jazerom a je tam zly povrch, zosuva sa pod nohami, zide sa dobra obuv a davat si pozor. Daju sa stale najst kusocky smolenca medzi skalami aj na povrchu.

  • Kúpanie je vždy na vlastné riziko, pokiaľ ide o hĺbku, nie je väčšia ako 12 metrov.

  • Pekne miesto. Ale, že je tam zakaz kupania, tak to som tam nikde oznacene nevidel.

  • […] Nezbudská lúčka neďaleko Žiliny, ukrýva európsky unikát. Ním je jediný lom na ťažbu prírodného asfaltu v celej Európe. Už viac ako 70 rokov je však lom zatopený a slúži už len ako turistická atrakcia a lovný revír pre rybárov. Kúpanie v tejto lokalite by sme rozhodne neodporúčali. Viac o tomto mieste nájdete aj na stránke Čiernych Dier. […]

  • […] Nezbudská lúčka, neďaleko Žiliny ukrýva európsky unikát. Ním je jediný lom na ťažbu prírodného asfaltu v celej Európe. Už viac ako 70 rokov je však lom zatopený a slúži už len ako turistická atrakcia a lovný revír pre rybárov. Kúpanie v tejto lokalite by sme rozhodne neodporúčali. Viac o tomto mieste nájdete aj na stránke Čiernych Dier. […]

Pridaj komentár